Ako sa hospodári v lesoch Košického kraja?
Zhovárame sa s prednostom KLÚ v Košiciach Ing. Jozefom Lazarom
Les – Slovenské lesokruhy je časopisom všetkých lesníkov a priateľov lesa a preto sme sa v redakcii rozhodli da postupne priestor širokému spektru užívateľov a majiteľov lesa z celého Slovenska. Chceme s nimi hovori priamo v teréne o ich každodenných radostiach a starostiach, o problémoch i úspechoch, o otvorených otázkach i návrhoch ich riešenia. Budeme radi, ak skúsenosti lesníkov z jednotlivých regiónov budú inšpirujúce pre ich kolegov trebárs z druhého konca republiky a takisto pre tých, ktorí v Bratislave či vo Zvolene určujú ďalšie smerovanie slovenského lesníctva a celého lesníckeho a drevárskeho komplexu u nás. V jednej z dvoch nových rubrík, vytvorených za týmto účelom, budeme postupne navštevova jednotlivé kraje Slovenska a prináša vám z nich zaujímavé názory, postrehy a skúsenosti. Rubriku vždy otvoríme bilancujúcim rozhovorom s prednostom daného krajského lesného úradu (KLÚ). Začíname v Košickom kraji a slovo má prednosta KLÚ v Košiciach Ing. Jozefom LAZÁR.
Záhradkárčenie do lesa jednoducho nepatrí
* Môžete nám na základe vašich skúseností poveda, v ktorých lesoch na území kraja sa hospodári kvalitnejšie a zodpovednejšie – v štátnych alebo neštátnych?
- Myslím si, že nie je možné vo všeobecnosti poveda, či sa hospodári kvalitnejšie a zodpovednejšie v štátnych či neštátnych subjektoch. Existujú určité regionálne rozdiely, ktoré vždy ovplyvňovali a budú ovplyvňova výsledky hospodárenia v štátnom a neštátnom sektore, ale ja by som chcel v porovnaní so štátnymi lesmi poukáza na rozdiely v hospodárení v mestských lesoch. Mám na mysli subjekty, hospodáriace na väčších výmerách lesného majetku – na niekoľkých tisíckach hektárov. Pri obnove LHP dôraznejšie presadzujú svoje oprávnené požiadavky za účelom dlhodobo ziskového obhospodarovania lesných pozemkov. Na niekoľko desiatok rokov dopredu môžu plánova ažbovú činnos bez väčších výkyvov, celkovo plánovanie tak môže by dlhodobejšie a cieľavedomejšie. Ak je v takýchto neštátnych subjektoch schopný manažment, dokáže využi skutočnos, že v porovnaní so štátnymi subjektmi nie je obmedzovaný množstvom bariér v rozhodovaní. Všetky tieto skutočnosti sa odrážajú v lepšom hospodárskom výsledku.
Evidujeme mestské a obecné lesy, ktoré už hospodária viac ako desa rokov, čo znamená, že vznikli v podmienkach, že LHP bol vyhotovovaný v rámci hospodárenia štátnych lesov. Je dobré, že po odovzdaní do užívania týmto subjektom sa aj čas odborného personálu presunula do nových subjektov a kontinuita tak bola zabezpečená. Navyše títo ľudia dostali novú príležitos presadi sa a využi väčší priestor na sebarealizáciu v nových podmienkach. Tento ich nový vzah k obhospodarovanému majetku sa už prejavil pri obnovách LHP, ktoré prebiehali inak než dovtedy. Na týchto konaniach namietali skutočnosti, ktoré boli z hľadiska pohľadu firmy výhodnejšie, poznali a bránili si svoje práva, dokázali si skalkulova, že ak v spolupráci s vyhotovovateľom LHP využijú všetky zákonné možnosti, vytvoria si dostatočný odrazový mostík na ďalší dlhodobý rozvoj. V našom regióne máme napríklad takéto pozitívne skúsenosti s Mestskými lesmi Košice, Mestskými lesmi Dobšiná, Lesmi mesta Spišská Nová Ves, ďalej s Obecnými lesmi v Nálepkove a v Mníšku nad Hnilcom, ale to je iba niekoľko príkladov.
* Neštátne subjekty vo vašom regióne nie sú iba mestské a obecné lesy, ale aj pozemkové spoločenstvá, cirkevné lesy a fyzické osoby vlastniace les. Aké máte skúsenosti s nimi?
- V prípade cirkevných lesov možno poveda to isté, čo som povedal na adresu mestských a obecných lesov. I keď skutočne záleží prípad od prípadu, ako hodnotíme hospodáriace subjekty v cirkevných lesoch. V prípade pozemkových spoločenstiev je už situácia zložitejšia a nie je to iba dôsledok existujúcej legislatívy. Niektoré síce hospodária zodpovedne a komunikácia s nimi je na dobrej úrovni, ale je dos aj takých, kde máme vo výkone štátnej správy neustále problémy.
* Môžete ich špecifikova?
- V minulosti sa problém pozemkových spoločenstiev buď prehliadal, alebo sa javil ako nie veľmi podstatný v kontexte iných problémov lesného hospodárstva. Postupom času však čoraz viac vystupuje do popredia. Čím viac si vlastníci a podielnici uvedomujú svoje práva, tým je to badateľnejšie. Pri odovzdávaní užívateľských práv pôvodným vlastníkom, ktoré prebiehalo pred rokmi dos euforicky, došlo k chybným rozhodnutiam a navyše už v čase vzniku zákona o pozemkových spoločenstvách odborníci tvrdili, že nezodpovedá svojej dobe. Registrácia vtedy prebiehala veľakrát v rozpore s platnou legislatívou, boli v nej doslova pomiešaní vlastníci spoločnej nehnuteľnosti (pozemkov) s individuálnymi vlastníkmi, ktorých pozemky majú charakter deliteľných nehnuteľností. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva ani dnes nemajú záujem vstupova do týchto vzahov, ak si takto konštituované spoločenstvo plní svoje zákonné povinnosti. Ale tam, kde to v poriadku nie je aj v dôsledku registrácie rôznych výborov týchto spoločenstiev, musíme ís ako sa hovorí na koreň veci a zisova skutkový stav, čo býva veľmi zložité a zdåhavé.
* Ako by vám mohla pomôc pri riešení problémov nahromadených z minulosti legislatíva?
- Podľa môjho názoru by mala by vylúčená existencia pozemkových spoločenstiev s podielovým spoluvlastníctvom bez právnej subjektivity, s ktorými je komunikácia osobitne komplikovaná, pretože podľa zákona by mal by účastníkom správneho konania každý jeden podielnik. Stal sa nám prípad, že pri vykonávaní kontroly plnenia predpisov LHP v subjekte, v rámci ktorého bol desahektárový porast rozdelený na úzke vlastnícke pásy lesa, v ktorých si bolo ažké predstavi, ako by mala by v každej z tých častí vykonaná napríklad predpísaná prebierka. Myslím si, že takýto stav nie je v súlade s princípmi hospodárenia na lesnom majetku. Takéto záhradkárčenie do lesa jednoducho nepatrí. Na druhej strane sa nie je čo čudova ľuďom, ktorí sa postupne snažia znova zrás s prinavrátenou pôdou. Takže z demografického hľadiska je to pozitívny jav, pretože títo ľudia sa snažia osta na vidieku a zveľaďova ho. Hlavne je podstatné a nevyhnutné, aby títo vlastníci pochopili skutočnos, že v spoločnom obhospodarovaní majú väčšiu možnos dospie k vyšším ziskom. Chce to ale čas.
* Čoraz viac sa medzi lesníkmi hovorí, a nielen hovorí, o prírode blízkych spôsoboch obhospodarovania lesa a jemnejších spôsoboch hospodárenia v lesoch. Rešpektujú tento trend aj neštátne subjekty vo sfére pôsobnosti košického KLÚ?
- Myslím si, že áno. Nie však preto, že by sa im tento názov páčil, alebo preto, že je to populárne. Rešpektujú ho z hľadiska znižovania nákladov na zalesňovanie a následné ošetrovanie nárastov. Používaný termín trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL) je pre nich výhodný a chápu ho ako finančný stimul. Preto majú záujem tento princíp uplatňova. Podrastovým spôsobom hospodárenia využijú prirodzené zmladzovanie hlavných drevín tam, kde im to podmienky umožňujú.
* Zo zákona majú krajské lesné úrady zabezpečova pre vlastníkov lesov aj poradenskú činnos. Využívajú vlastníci lesov túto možnos?
- Áno, využívajú. Táto naša práca je sústredená do každej obnovy LHP, čiže do procesu, ktorý trvá približne rok. Po schválení LHP zabezpečujeme poradenskú činnos na základe konkrétnych žiadostí. Pri realizácii LHP, schvaľovaní zmien, konzultácií v sporných momentoch realizácie plánu, napríklad po kalamite, naše rady či už telefonicky alebo priamo v teréne využívajú najmä OLH a pokiaľ mám informácie, boli s našim prístupom spokojní.
* Čo by ste na záver nášho rozhovoru naopak poradili zákonodarcom, aby urobili pre užívateľov a vlastníkov lesa?
- Je toho určite viac, ale spomeniem to, čo som hovoril ministrovi pôdohospodárstva na jeho stretnutí s vlastníkmi lesov na Spiši. Myslím si, že vlastníci lesa by nemali uhrádza ani čas nákladov na vyhotovovanie LHP. Ak je LHP nástrojom štátu a súčasou štátnej lesníckej politiky, tak by táto činnos mala by hradená v plnej výške štátom.
Ďakujeme za rozhovor,
Jozef MARKO