Zväz spracovateľov dreva SR: Politika envirorezortu je tvrdohlavá a bezohľadná. Populizmus namiesto zdravého rozumu

„Na jednej strane ľúbivé a pseudoodborné zdôvodnenia toho, prečo je nevyhnutné nechať čoraz väčšie územia lesov na samovývoj, teda bez zásahu a na druhej zamlčovanie faktov, ktoré dokazujú, že štát takto ročne príde o stámiliónové sumy príjmov z legálnej a trvalo udržateľnej hospodárskej činnosti. Namiesto príjmov do štátneho rozpočtu, sľubovanie odškodného, krátkozrakých dotácií, „prejedanie“ peňazí z „Plánu obnovy a odolnosti“, kompenzácie tam, kde by pomohlo ponechanie normálneho hospodárenia. Populizmus namiesto zdravého sedliackeho rozumu.

Minister Ján Budaj predstavil plán zonácie troch národných parkov: Slovenský kras, Poloniny a Veľká Fatra. „Slovenský kras má v súčasnosti 4 percentá v bezzásahovej zóne, po zonácii by to podľa návrhu malo byť 24 percent. Poloniny majú aktuálne 9 percent a envirorezort by chcel dosiahnuť 46 percent bezzásahovosti.

Národný park Veľká Fatra má 21 percent v bezzásahovom režime a ministerstvo podľa Budaja chce dosiahnuť 41 percent, do ďalších desiatich rokov by to malo byť vyše 50 percent. Štátny tajomník Michal Kiča priblížil, že v návrhoch zonácií sa ráta so zásobovaním obyvateľov palivovým drevom. Sú na to presne vymedzené plochy.“ (citát zo správy TASR)

Len pre informáciu: Vo všetkých troch národných parkoch ide takmer o 100% bezzásah na štátnych lesných pozemkoch, bez ohľadu na stav lesných porastov, ich pôvod, rozpracovanosť obnovy lesa a podobne. Vzhľadom k tomu bude problém naplniť prísľub štátneho tajomníka zo štátnych zdrojov.

Už v čase, keď MŽP SR v súčinnosti s niektorými poslancami NR SR tvrdohlavo presadzovalo poslanecký návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny vyjadrovali lesníci a drevári obavy, že prijatý zákon rozvráti krehkú stabilitu v hospodárení v lesoch a dodávkach dreva pre priemyselné spracovanie. A to v tom čase – na sklonku roku 2020 – nikto netušil o energetickej kríze.

Odborné argumenty, podľa ktorých dôjde k rapídnemu úbytku disponibilného dreva na Slovensku, envirorezort zhadzoval zo stola s poznámkou, že sú banálne, alebo neopodstatnené. Pritom v už prijatej Envirostratégii (Vláda SR – 2018) však ŠOP počíta s útlmom ťažby do roku 2025 o 50% a do roku 2030 až o 75% celkového objemu. Celkovo sa to týka cca 700 tis. m³ guľatiny, z čoho je cca 80% ihličnatej (t. j. cca 500 tis m³) – teda tej najžiadanejšej, o ktorú príde drevospracujúci priemysel ako celok, teda nielen strední a regionálni spracovatelia. 

Čísla zo Zelenej správy, ktorú schvaľuje Vláda SR a predkladá Národnej rade SR hovoria, že na Slovensku od roku 2018 kontinuálne klesá ťažba surového dreva. Z celkového objemu cca 10 miliónov m³ dreva v roku 2018 sme v roku 2022 klesli na 7,6 mil. m³ ihličnatého a listnatého dreva spolu. Pritom ročný prírastok sa stabilne drží na úrovni 11 až 12 mil. m³ dreva na celom území Slovenska.

Znamená to, že ročná ťažba sa pohybuje v súčasnosti na úrovni nižšej než 76% prírastku. Vo vyspelých európskych krajinách, v ktorých drevospracujúci priemysel hrá dôležitú úlohu, je to až 80 – 85% prírastku. 

Takouto flagrantnou nehospodárnosťou so zvereným majetkom a nevyužívaním slovenských lesov ako zdroja obnoviteľných prírodných zdrojov prichádza štát o stámilióny eur ročne,“ konštatuje v tlačovej správe prezident ZSD SR PhDr. Peter Zemaník.

Úplné znenie dnešného vyhlásenia Zväzu spracovateľov dreva SR nájdete v prílohe k článku.