Zážitok so šťastným koncom: Pre svorku vlkov neboli ľudia a pes prekážkou
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Chcem sa podeliť o skutočný zážitok, zážitok so šťastným koncom. V dobe, keď sú predkladané zákony - zákony od kancelárskych stolov, avšak aký dopad budú mať na našu budúcnosť, netuším. I keď život na vidieku je neporovnateľný so životom v meste. V dobe, keď obraz a slovo má obrovskú moc. V dobe, keď je osekávaná vnútorná sloboda a individualita človeka.
Ale poďme k príbehu. V nedeľu odpoludnia sa manžel so synom a psom Grafasom vychystali so soľou k soliskám do úseku Poľany. Autom vyšli pokiaľ sa dalo a ďalej pokračovali po vlastných s ruksakmi na pleciach. Grafas pobehoval okolo nich. Soľ rozmiestnili, kde bolo treba a zrazu začuli, ako Grafas dvakrát zvláštne zaštekal. Syn zažartoval: „Otec, to budú diviaky."
Na každej prechádzke manžel so sebou nosí malú zbraň, tentokrát ju nemal. Mal pri sebe malý nožík, ktorý bleskovo vytiahol, že sa s ním zaženie, ak bude treba. Grafas sa objavil na vyvýšenej lesnej cestičke a za ním svorka piatich vlkov. Obaja kričali, čo im hrdlo stačilo. Vtom jeden z vlkov dobehol Grafasa a labami ho pritlačil na zem.
Manžel k nemu priskočil, stále zaháňajúc sa nožom okolo a vytrhol, ani sám nevie ako, Grafasa spod veľkého vlka. Vlci niekoľko sekúnd pobehovali okolo a zmizli v mladine. Grafas sedel medzi nohami manžela a celý sa triasol. Možno aj manžel a syn. Pár minút sa spamätávali a potom rýchlo zbehli k autu.
Po takomto zážitku nie je jednoduché rozlíšiť, či striktné zákazy majú opodstatnenie. Iste rovnováha je dôležitá a nutná. Netuším, ako je to s rovnováhou v meste, na vidieku rovnováha stále existuje, nikto ju nezničil, je zakódovaná v človeku od vekov a navždy. Pre túto svorku vlkov však neboli ľudia a pes prekážkou.
Príbeh sa stal 5. marca tohto roka v Poľovníckom združení Oravská Polhora - úsek Poľany. Život veru píše príbehy…
Monika Cubinková
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk