Vlastníci lesov navrhli prezidentke, aby vrátila zákon o ochrane prírody a krajiny: Vraciame sa do obdobia násilnej kolektivizácie

„Návrh poslaneckej novely zákona o ochrane prírody a krajiny mal sledovať začiatok reformy ochrany prírody, ktorú my, najviac dotknutí vlastníci pôdy, poznajúc negatívne dopady 17 ročnej slovenskej cesty európskeho projektu NATURA2000, postavené len na čerpaní eurofondov, požadujeme už dlhodobo.

V dobe rastúcej chudoby, ohrozovaní pandémiou, sa vďaka 75 poslancom národnej rady, hlasujúcich za kontroverznú poslaneckú novelu zákona o ochrane prírody tisíce drobných vlastníkov pôdy a farmárov na dedinách, ktorí sa po generácie starajú o lesy, lúky, pastvy hodné ochrany prírody stávajú druhoradými občanmi za všetkými ostatnými.

Vlastníci pôdy, ktorých účasť a zapájanie sa do riešenia otázok v oblasti ochrany prírody pri napĺňaní Európskej ekologickej  dohody sú zdôrazňované vo všetkých dokumentoch Európskeho parlamentu, Európskej komisie, Európskej rady ba dokonca svetových fór OSN nestáli tvorcom pozmeňujúceho návrhu predneseného poslancom Gyimesim ani za vymenovanie v texte pozmeňujúceho návrhu, kde sa upravilo postavenie rád národných parkov.

Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov kompletne rozbil historicky jedinečný právny systém fungovania  pozemkových spoločenstiev na Slovensku v územiach národných parkov, ktorých hranice po právnej stránke ani nepoznáme. Chaos, ktorý vnesie táto novela, reálne ohrozuje fungovanie pozemkových spoločenstiev, pričom im hrozí zánik a zmena právnej formy na občianske združenia, nás neposúva do 21. storočia, ale vraciame sa o viac ako 30 rokov späť, s analógiou až na nie príliš lichotivé obdobie násilnej kolektivizácie.  

Rešpektujeme právo väčšiny rozhodovať o ľuďoch aj bez akceptácie ich názoru, ale vykázaním vlastníkom pôdy do pozície jednoduchého plniča príkazov a zákazov, ktorých súkromný majetok na vidieku má byť kľúčom k riešeniu celosvetovej klimatickej krízy a ktorých pôda sa má stať smetiskom uhlíka pre všetkých, je popretím nielen všetkých téz programového vyhlásenia tejto vlády.

Domnievame sa, že schválený návrh zákona o ochrane prírody nespĺňa test ústavnej proporcionality, neprimeraným spôsobom zasahuje vlastníkom pôdy v národných parkoch do ich európskej slobody a hrubo porušuje  ich právo efektívnej účasti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, v zmysle Maastrichtských odporúčaní, ktoré boli vypracované v rámci Aarhuského dovohoru.

Preto sa obraciam na Vás za stotisíce drobných súkromných vlastníkov pôdy, na ktorej im rastú živé rastliny – stromy, zasadené ich predkami. Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri nastolení klimatickej spravodlivosti v rámci REFORMY OCHRANY PRÍRODY – PRE LESNATÉ VIDIECKE OBLASTI SLOVENSKA, pretože prispôsobenie našich lesov zmene klímy je dlhodobá úloha a nestane sa to za noc. 

A lesy sú nevyhnutné nielen pre ochranu podnebia ale aj pre príjem a prácu vo vidieckych oblastiach, ako dodávateľ trvalo udržateľných surovín, stavebných materiálov, materiálov a energetického dreva, ktoré sú trvalo udržateľné a dostupné pre obnovu obyvateľstva a biodiverzitu.

Tieto funkcie môžu lesy plniť iba vtedy, ak im bude poskytnutá pomoc – ak bude klimatická spravodlivosť pre vidiecke obyvateľstvo. V duchu Laudáta Sí svätého otca Františka, práve miestne obyvateľstvo má byť zapojené do rozhodovaní a v diskusii by mali mať prednosť, pri kladení otázok, čo chcú pre seba a pre svoje deti a môžu tak brať do úvahy ciele, ktoré presahujú bezprostredné ekonomické záujmy. No v prvom rade musia byť do diskusií zapojení na participatívnom princípe a nie na mocenskom.

Vetujte preto prosím v parlamente schválenú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Nielenže predstavuje intenzívny zásah do slobody zmluvných vzťahov a ide proti základným pravidlami právneho štátu, Ústave SR a európskemu právu spolu so Smernicou IUCN pre manažmentové kategórie chránených území. Novela ide proti prírode samotnej, lebo vnáša úplný chaos do jej starostlivosti, o krajine a ľudoch ani nevraviac!,“ uvádza sa v návrhu súkromných vlastníkov lesov prezidentke Z. Čaputovej.