TÝŽDŇOVKA: Vedci o vznikajúcej hrozbe lykožrúta bukového. Lesníci začínajú mať obavy, aby buk nedopadol rovnako ako smrek

Podľa autorov rozsiahleho, 14-stranového článku, v kapitole Bukové porasty pod stresom sucha v Európe, nedávne štúdie naznačujú, že buk lesný bude čeliť narastajúcim ťažkostiam za súčasných a predpokladaných klimatických podmienok, najmä v nížinných oblastiach a v oblastiach s obmedzenými zrážkami. Zatiaľ, čo niektoré severné a vyššie položené miesta môžu stále podporovať stabilný alebo dokonca mierne zlepšený rast, predstavujú skôr výnimky ako všeobecný trend.

V kapitole venovanej poznatkom zo Slovenska vedci uvádzajú, že dlhodobé suchá a vyššie teploty oslabili bukové lesy u nás, čím sa stali náchylnejšími na sekundárnych škodcov, akým je lykožrút bukový. V posledných rokoch početné pozorovania podľa nich naznačili, že lykožrút bukový sa môže správať aj ako primárny škodca, najmä v súvislosti so špecifickou chorobou kôry buka. Od roku 2014 bol tento druh hlásený ako príčina poškodenia živých, stojacich bukov primárne v teplejších, suchších oblastiach, najmä na južných svahoch a pozdĺž otvorených okrajov porastov.

Vo všeobecných opatreniach manažmentu ochrany lesa autori odporúčajú používať feromónové lapače a lapáky na monitorovanie populácie lykožrúta bukového, pričom obzvlášť účinné sú na tento účel feromónové lapače. Za nevyhnutné považujú zvyšovanie povedomia o lykožrútovi bukovom medzi lesnými hospodármi, pretože mnoho z nich stále nepozná symptómy poškodenia, čo môže oddialiť detekciu a kontrolu.

„Na záver, hoci o ekologickej úlohe a ekonomických dôsledkoch pôsobenia lykožrúta bukového ostáva veľa nepoznaného, náš pohľad naznačuje potrebu včasných a koordinovaných opatrení. Pokračujúce monitorovanie, interdisciplinárny výskum a proaktívny manažment sú nevyhnutné na zmiernenie jeho potenciálnych hrozieb. Veríme, že tento prehľad poslúži ako cenný zdroj pre výskumníkov, lesných hospodárov a tvorcov politík, ktorí sa potýkajú s výzvami tohto vznikajúceho škodcu v rýchlo sa meniacom prostredí,“ dodali odborníci z Lesníckej ochranárskej služby.

Tak ako po minulé roky uverejnia na stránke Lesníckej ochranárske služby na sociálnej sieti obrazové záznamy zo všetkých prezentácií na konferencii APOL 2025, takže aj tento zdroj informácií budú môcť prevádzkoví lesníci využiť na získanie potrebných poznatkov. Zo stretnutí s nimi viem, že začínajú mať veľké obavy, aby v dôsledku prípadného premnoženia lykožrúta bukového nebol v budúcnosti poškodený buk - najrozšírenejšia drevina s vyše 35-percentným zastúpením v lesných porastoch na Slovensku, rovnako ako sme v súčasnosti svedkami v smrečinách, napadnutých lykožrútom smrekovým.

Takýto je napríklad názor odborného lesného hospodára Ing. Daniela Rimarčíka na túto problematiku, ktorý si budete môcť prečítať v novembrovom vydaní časopisu LES & LETOKRUHY v reportáži o lesníckych postupoch v porastoch Združenia súkromných vlastníkov lesa Gradlov, pozemkové spoločenstvo v Zborove: „Do budúcna nám treba robiť zmiešané porasty, nie monokultúry. Nemyslím, že by sme sa mali uspokojiť s tým, ak sa nám napríklad prirodzene presadzuje niekde iba buk a vzniká tak čistá bučina. Nemusí to byť šťastné riešenie. Hoci sa dnes z týchto vitálnych mladých bukových porastov tešíme, nezabúdajme, že tu máme lykožrúta bukového. Čo ak sa premnoží tak ako lykožrút smrekový a buk dopadne u nás rovnako ako smrek...?

U nás platí zákaz dotknúť sa v prerezávkach jedle a duba. Prebierku už vyznačujem ja, takže tam si viem podporu týchto drevín postrážiť, ale v prerezávkach musia všetci dodržiavať to, že nesmú odstrániť jedľu alebo dub. A veľmi opatrne musia pristupovať k jaseňu a javoru. To znamená, že odstraňujú v prvom rade hrab, ktorého je všade veľa, samozrejme liesku a brezu, trochu zasiahnu do buka, ale v žiadnom prípade nie dub a jedľa, minimum jaseň a javor. Následne v prebiekach, ktoré vyznačujem, uprednostním tieto dreviny a snažím sa dosiahnuť také drevinové zloženie, aby išlo o zmiešaný porast.“

Jozef Marko