TÝŽDŇOVKA: Urbárska píla v Krivej na Orave stále zarába. Peniaze pomáhajú vlastníkom pri obnove, ochrane a výchove lykožrútom napadnutých lesov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Od dvoch skúsených lesníkov z Oravy (nezávisle od seba) som sa dozvedel, že predsedom Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Krivá je mladý šikovný lesný inžinier. Zaujímalo ma, ako si 31-ročný Ing. Martin Lofaj, ktorý pracuje v tomto pozemkovom spoločenstve od roku 2017 a druhé funkčné obdobie je jeho predsedom, získal dobrú povesť a profesijný rešpekt u starších kolegov.
Preto sme sa stretli tento týždeň v lesníckom subjekte, ktorý obhospodaruje lesné porasty na výmere 855 hektárov prevažne v nadmorských výškach od 600 do 1 200 m n. m. 435 hektárov pripadá na súkromné lesy, ktoré má Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce Krivá v prenájme. 95 percent porastov tvoria ihličnaté dreviny, s približne 50-percentným zastúpením smreka a prítomnosťou ďalších drevín - jedle, smrekovca, buka a borovice, ale i duba, ktorý tamojší lesníci skúšajú pestovať v nižších polohách. Podiel asanačnej ťažby v dôsledku neustáleho rozširovania lykožrúta smrekového v celom regióne Oravy a Kysúc je v tomto pozemkovom spoločenstve až 99-percentný.
Po diskusii v kancelárii Ing. Lofaja, terénnej obhliadke časti obhospodarovaných porastov a prevádzky piliarskej výroby, rozloženej v dvoch halách, som sa presvedčil o tom, že absolvent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene má na súčasné lesníctvo vyvážený pohľad. Dokáže vo svojej práci rešpektovať aktuálny trend v pestovaní zmiešaných porastov, ktoré by mali lepšie odolávať extrémnym výkyvom počasia ako smrekové monokultúry. A zároveň akceptuje význam smreka ako dôležitej hospodárskej i alternatívnej pionierskej dreviny - najmä na rozsiahlych obnovných plochách, ktoré vznikajú po vyťažení lykožrútom napadnutých smrečín. Dočítate sa o tom v reportáži, ktorá bude publikovaná v časopise LES & Letokruhy.
Do dnešnej Týždňovky som z rozprávania Ing. Lofaja vybral skúsenosti s prevádzkovaním píly Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Krivá. Po založení spoločenstva v roku 1991 sa jeho členovia rozhodli, že drevo z vlastnených lesov zhodnotia v piliarskej prevádzke, ktorá funguje v ziskovom režime dodnes.
„Stabilizácia našej píly na trhu s drevnými výrobkami je výsledkom dlhodobej práce a úsilia všetkých vedení od samotného začiatku jej fungovania. Za viac ako štvrťstoročie fungovania pilarskej prevádzky bola v roku 2007 vymenená za novší typ rámová píla. Súčasťou vybavenia prevádzky sú aj dve rozmietacie píly. Jedna z nich bola vymenená v roku 2008 a druhá v roku 2018. V tejto prevádzke zamestnávame šiestich ľudí, ktorých môžeme v prípade potreby využiť aj na práce v lese.
Ročne spracujeme okolo 5 000 - 6 000 kubíkov, 70 percent produkcie tvoria paletové prírezy. Ďalej predávame stavebné rezivo ako sú hranoly, laty a dosky a vyrábame krovy podľa požiadaviek klienta. V našej ponuke je aj predaj vlákniny, paliva a gátrových odrezkov. Guľatinu nepredávame, ale všetku porežeme. Po veľkých kalamitách sa tu ročne ťažilo 20 000 kubíkov a vtedy nebolo možné spracovať celý objem vyťaženej guľatiny. V súčasnosti ťažíme priemerne každý rok 6 000 – 7 000 metrov kubických. Odberateľov našej produkcie máme na Slovensku. Vyrábame na objednávky, väčšinou z nášho regiónu.
Prevádzkovať takúto pílu nie je jednoduché, pretože ceny reziva na trhu kolíšu a navyše sme malá píla, ktorá nemôže konkurovať veľkým výrobcom rovnakého sortimentu výrobkov. Zisk z prevádzkovania píly vraciame do lesa, pretože potrebujeme zalesňovať a robiť prerezávky. Celé decénium v platnom programe starostlivosti o lesy, ktorý končí tento rok, sme sa museli venovať asanačným ťažbám. Po nich musíme obnovovať vzniknuté holiny, chrániť a vychovávať mladé lesné porasty. A tieto náklady nám pomáha financovať aj zisková píla. Preto dúfame, že sa nám ju v čiernych číslach podarí udržať aj naďalej, hoci je to z roka na rok ťažšie,” povedal Ing. Martin Lofaj.
Jozef Marko

















