TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Bobrovca dostali ďalšiu ranu. Potomkom však nechcú odovzdať bezcenný lesný majetok

Pripomeňme si, čo sme o snahe urbárnikov z Bobrovca napísali v časopise LES & Letokruhy v októbri 2019.

Začalo sa to 14. mája 2014. Veterná smršť Žofia poškodila porasty, obhospodarované Urbárskym pozemkovým spoločenstvom (UPS) Bobrovec s objemom priblížne 37 000 m³ kalamitného dreva. Povinnosťou UPS Bobrovec ako obhospodarovateľa lesa bolo v zmysle § 28 Zákona o lesoch vykonať opatrenia proti šíreniu škodcov odstránením poškodeného dreva. Správa TANAP-u, Ministerstvo životného prostredia SR a okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie v Žiline a v Liptovskom Mikuláši, však boli proti a urobili všetko preto, aby urbárnici z Bobrovca kalamitu spracovať nemohli.

Argumentujú, že predmetné územie vo vlastníctve členov UPS Bobrovec bude v pripravovanej zonácii TANAP-u zaradené do najprísnejšej, bezzásahovej zóny ochrany prírody. Zonácia najstaršieho národného parku u nás je však pripravovaná už dlhé roky a stále bezvýsledne. A tak vedú urbárnici z Bobrovca so štátnou ochranou prírody súdne spory, v ktorých sa snažia obhájiť svoje vlastnícke práva. Stretnutie s nimi a s ich kolegami z Liptova ukázalo, že svoj boj nemienia vzdať a že majú podporu od ostatných vlastníkov lesov z celého regiónu pod Tatrami.

Ochrancovia prírody sa pri odôvodňovaní zákazu spracovania podkôrnikovej kalamity v okolí Prírodnej rezervácie Mních mediálne odvolávali na to, že ide o prírodné a prirodzené lesy. „Nie sú to ani prírodné, ani prirodzené lesy. Pred troma rokmi ma navštívil riaditeľ Správy TANAP-u Ing. Majko a chcel sa so mnou dohodnúť. Položil na stôl dve mapy, ktoré som si ponechal na pamiatku. Na jednej bol zachytený súčasný stav s jednotlivými stupňami ochrany prírody a na druhej bol navrhovaný stav so stanovením bezzásahového územia.

Dal mi do ruky pero a vyzval ma, aby som do mapy urobil čiaru tam, kde by sme boli ochotní ochranárom pustiť naše územie do ich bezzásahového režimu. Pozrel som na neho a uvedomil som, že mu ide len o naháňanie hektárov do bezzásahovej zóny, pretože ak je niečo v prírode dané, tak čiara, ktorá takúto zónu ohraničuje, musí byť jasná. Nemôžem ju predsa dnes nakresliť ja, alebo zajtra riaditeľ Správy TANAP-u! Zrejme teda ide ochranárom len o hektáre, na ktoré budú môcť čerpať granty, podobne ako poľnohospodári,“ reaguje Ing. Hrtko.

A ako komentoval tento týždeň Ing. Tomáš Hrtko aktuálny vývoj?

„Očakávali sme, že po zmene vlády bude tá súčasná hájiť vlastnícke práva a národné záujmy, ale napriek tomu, že sa bol na stav lesných porastov v našom urbári dvakrát osobne pozrieť štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa, s ktorým som navyše niekoľkokrát o tomto probléme telefonicky hovoril, boli tu aj úradníci z ministerstva životného prostredia a nový riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa, nezmenilo sa vôbec nič.

V našom urbári sme však naďalej rozhodnutí bojovať za to, aby sme nenechali našim potomkom bezcenný majetok. Rozhodovanie úradníkov pokladáme za likvidačné. Mali by si uvedomiť, že nie aktivisti, ale oni nesú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Som presvedčený, že by ich rozhodnutia boli iné, ak by rozhodovali o svojom, a nie cudzom majetku.

S právnym zástupcom zvažujeme podanie žaloby, pretože hodnota lesa, to nie je len hodnota dreva, ale aj hodnota pozemku, na ktorom les rastie. Akú hodnotu môžu mať pozemky, na ktorých rastú zničené lesy? Pár centov? Škoda, ktorá bola na našom majetku spôsobená, je niekoľkonásobne vyššia ako ujma za obmedzenie hospodárenia. Nesúhlasíme s týmto stavom, preto neprijmeme vyplácanie ujmy za obmedzenie hospodárenia, ale budeme žiadať náhradu škody. A budeme na súde trvať na tom, aby nám bola vyplatená taká výška škody, ako pri výrube stromov na takzvaných bielych plochách.

Smrečiny nie sú menejcenné ekosystémy v prírode, horské a vysokohorské porasty sú predsa takisto významným európskym ekosystémom. Preto by mali byť chránené, nie ničené. O čo vlastne ide ľuďom, ktorí takto rozhodujú o osude smrekových porastov? O skutočnú ochranu prírody, alebo o ničenie lesného majetku?,“ povedal Ing. Hrtko.

Na záver dodávam, že urbárnici z Bobrovca dali urobiť zatiaľ posledný znalecký posudok s určením výšky škody, spôsobenej na ich lesnom majetku zákazom spracovať kalamitu, v roku 2016. Škoda bola vtedy znalcom vyčíslená na sumu 3 011 000 eur. To bolo vtedy...

Jozef Marko