TÝŽDŇOVKA: Podpňovku poraziť nemôžeme, ale využime smrek, kým tu ešte je, hovorí skúsený odborný lesný hospodár na Orave

Podľa slov Ing. Jána Krušpána je na Orave lykožrút smrekový už na ústupe. Do popredia sa tu ale dostal iný nebezpečný škodca - podpňovka smreková (Armillaria ostoyae). Táto huba sa rozširuje spórami, rizomorfy sa šíria pôdou a prenikajú cez poranenia koreňov, ale aj cez nenarušenú kôru a infikujú živé pletivá.

Lesníci dobre poznajú príznaky jej výskytu - biele povlaky a povrazcovité útvary pod kôrou, zdurenie (fľaškovitý tvar) kmeňa, na jeseň prítomnosť plodníc na koreňových nábehoch, kmeni a pňoch. OLH z Oravy hovoria, že v septembri ich vidia rásť na kmeňoch stromov niekedy až do trojmetrovej výšky a je to smutný pohľad.

„Podpňovka je zásadný problém. Otepľuje sa, zvyšuje sa výpar a podpňovka tak dostala výborné podmienky. Z technického škodcu sa stal fyziologický, pretože predtým boli v dôsledku jej pôsobenia stromy oslabené, ich drevo sa nepredávalo, ale teraz stromy úplne vysychajú. Nie pôsobením lykožrúta, ale podpňovky.

Lesné porasty tu boli oslabené už zhruba od polovice 90. rokov. V dôsledku sucha začali lesy chradnúť, niektoré viac, iné menej. Zareagovali sme tak, že sme prestali sadiť smrek. Už v nárastoch smreka sa vtedy začali objavovať žlté kolieska. 15 ročné smrečiny nahadzovali šišky. Kto chodil po lese s otvorenými očami, videl, čo sa deje. Kalamít je už za posledné tri desaťročia toľko, že sa úmyselné ťažby vlastne ani nerobia. A nedominuje tu vetrová alebo podkôrniková, ale hubová kalamita,“ spomína Ing. Krušpán.

Keď sa pýtam, aké vidia riešenie tohto problému, Ing. Krušpán hovorí, že lesníci v boji s podpňovkou nemôžu vyhrať. Ostáva dúfať, že prírodné podmienky lesníkom umožnia premenu smrekových monokultúr na drevinovo pestré porasty. „Mali by sme sa s touto premenou poponáhľať, pretože príroda sa môže obrazne povedané naštvať a za desať rokov zlikviduje všetky smrečiny.

Neváhajme, nešpekulujme a využime smrek, kým tu ešte je. A všímajme si pozorne, čo sa v lese deje. Jeden z prvých znakov napadnutia stromu podpňovkou je, že stráca výškové prírastky. Je veľmi dôležité včas to zachytiť, pretože podpňovka napadá a rozvracia porast postupne, nie takým spôsobom ako lykožrút.“

Ing. Krušpán dodáva, že riešenie vidí aj v návrate k lesníctvu, aké bolo za jeho mladých čias a dokumentuje ho výstižnou anekdotou: „Ten poznáte, ako partizáni vytlačili Nemcov, potom Nemci vytlačili partizánov a potom sa horár nahneval a vytlačil partizánov i Nemcov von z hory? Rozumiete, však? Pokiaľ si nechajú lesníci hovoriť do ich odbornej roboty, tak to lepšie nebude.“

Jozef Marko