TÝŽDŇOVKA: Podpňovku poraziť nemôžeme, ale využime smrek, kým tu ešte je, hovorí skúsený odborný lesný hospodár na Orave
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Dvaja skúsení lesníci sú odbornými lesnými hospodármi (OLH) v piatich neštátnych subjektoch na Orave. 75 ročný Ing. Jozef Brunčák pôsobí na tejto pozícii v troch pozemkových spoločenstvách v Dolnom a Hornom Štefanove, 69 ročný Ing. Ján Krušpán je OLH v urbároch Suchá hora a Vitanová. A pretože sú už desaťročia lesné porasty na Orave jedným z typických príkladov novodobého odumierania smrečín na Slovensku, hovoril som s lesníckymi praktikmi o špecifikách hospodárenia lesomajiteľov v tomto regióne. Článok s ich postrehmi, názormi a skúsenosťami bude publikovaný v rubrike Neštátne lesy v časopise LES & Letokruhy.
Podľa slov Ing. Jána Krušpána je na Orave lykožrút smrekový už na ústupe. Do popredia sa tu ale dostal iný nebezpečný škodca - podpňovka smreková (Armillaria ostoyae). Táto huba sa rozširuje spórami, rizomorfy sa šíria pôdou a prenikajú cez poranenia koreňov, ale aj cez nenarušenú kôru a infikujú živé pletivá.
Lesníci dobre poznajú príznaky jej výskytu - biele povlaky a povrazcovité útvary pod kôrou, zdurenie (fľaškovitý tvar) kmeňa, na jeseň prítomnosť plodníc na koreňových nábehoch, kmeni a pňoch. OLH z Oravy hovoria, že v septembri ich vidia rásť na kmeňoch stromov niekedy až do trojmetrovej výšky a je to smutný pohľad.
„Podpňovka je zásadný problém. Otepľuje sa, zvyšuje sa výpar a podpňovka tak dostala výborné podmienky. Z technického škodcu sa stal fyziologický, pretože predtým boli v dôsledku jej pôsobenia stromy oslabené, ich drevo sa nepredávalo, ale teraz stromy úplne vysychajú. Nie pôsobením lykožrúta, ale podpňovky.
Lesné porasty tu boli oslabené už zhruba od polovice 90. rokov. V dôsledku sucha začali lesy chradnúť, niektoré viac, iné menej. Zareagovali sme tak, že sme prestali sadiť smrek. Už v nárastoch smreka sa vtedy začali objavovať žlté kolieska. 15 ročné smrečiny nahadzovali šišky. Kto chodil po lese s otvorenými očami, videl, čo sa deje. Kalamít je už za posledné tri desaťročia toľko, že sa úmyselné ťažby vlastne ani nerobia. A nedominuje tu vetrová alebo podkôrniková, ale hubová kalamita,“ spomína Ing. Krušpán.
Keď sa pýtam, aké vidia riešenie tohto problému, Ing. Krušpán hovorí, že lesníci v boji s podpňovkou nemôžu vyhrať. Ostáva dúfať, že prírodné podmienky lesníkom umožnia premenu smrekových monokultúr na drevinovo pestré porasty. „Mali by sme sa s touto premenou poponáhľať, pretože príroda sa môže obrazne povedané naštvať a za desať rokov zlikviduje všetky smrečiny.
Neváhajme, nešpekulujme a využime smrek, kým tu ešte je. A všímajme si pozorne, čo sa v lese deje. Jeden z prvých znakov napadnutia stromu podpňovkou je, že stráca výškové prírastky. Je veľmi dôležité včas to zachytiť, pretože podpňovka napadá a rozvracia porast postupne, nie takým spôsobom ako lykožrút.“
Ing. Krušpán dodáva, že riešenie vidí aj v návrate k lesníctvu, aké bolo za jeho mladých čias a dokumentuje ho výstižnou anekdotou: „Ten poznáte, ako partizáni vytlačili Nemcov, potom Nemci vytlačili partizánov a potom sa horár nahneval a vytlačil partizánov i Nemcov von z hory? Rozumiete, však? Pokiaľ si nechajú lesníci hovoriť do ich odbornej roboty, tak to lepšie nebude.“
Jozef Marko

















