TÝŽDŇOVKA: Platby vlastníkom a užívateľom lesov za ekosystémové služby? Uvidíme. A možno vôbec nič...
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (3)
Tento týždeň som spracoval do časopisu LES & LETOKRUHY reportáž z Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba, hospodáriacom na celkovej výmere 2 500 hektárov. Na lesné pozemky pripadá 1 600 hektárov, z nich 700 hektárov sa nachádza v 5. najprísnejšom stupni ochrany prírody.V roku 2024 vyťažil Urbár Štrba iba 500 kubíkov smrekovej drevnej hmoty. Išlo o náhodnú ťažbu suchých a podkôrnikmi napadnutých stromov. Do smrekových mladín sa tu lykožrúty zatiaľ nepúšťajú. 80 percent z toho putovalo podielnikom vo forme palivového dreva. V súčasnosti má Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba 930 podielnikov, z toho 45 percent nežije v tejto obci.

Počas stretnutia s predsedom Ing. Pavlom Jančíkom a členom výboru Miroslavom Pleteníkom sme sa zastavili aj pri známej zubačke, vedúcej na pozemkoch Urbáru Štrba zo železničnej stanice Štrba na Štrbské pleso. Rekonštrukcia zubačky začala v roku 2020 a vtedy v jej bezprostrednej blízkosti zhorelo počas požiaru 12 hektárov mladých lesných porastov, vysadených urbárnikmi zo Štrby na kalamitných plochách. To, čo sa udialo po požiari, komentoval Ing. Pavol Jančík:
„Obrátila sa na nás prokuratúra s otázkou, aká škoda nám vznikla. Výbor urbáru po konzultácii s odborným lesným hospodárom a lesníkom vyčíslil škodu na 21 000 eur, čo bola reálna hodnotu mladín na požiarisku. Následne si prokuratúra objednala vypracovanie znaleckého posudku od Správy TANAP-u. Spolu s ďalšími prizvanými expertmi vyčíslili ochranári spoločenskú škodu, ktorá týmto požiarom vznikla, na viac ako 1,2 milióna eur!
Ak teda vyčísľujú ochranári pri vypracovaní zonácie výšku náhrad za obmedzenie hospodárenia len podľa objemu dreva, ktoré nemôžeme my ako vlastníci vyťažiť a zhodnotiť, tak sa pýtam, prečo nezohľadňujú v platbách pre vlastníkov lesov ostatné mimoprodukčné, celospoločensky dôležité funkcie, ktorým sa v súčasnosti hovorí ekosystémové služby?
Aj tento príklad je dôkazom toho, že lesy majú pre spoločnosť obrovskú hodnotu, ale spoločnosť nám, vlastníkom, za jej vytváranie a zveľaďovanie trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov nijako neplatí. Nepomáha nám napríklad uhrádzať náklady na budovanie a údržbu infraštruktúry, ktorú verejnosť bezplatne využíva. Takýto prístup vnímame ako veľkú krivdu.“
Stretávam sa na Slovensku s vlastníkmi a užívateľmi lesov, medzi ktorými prevláda názor, že o ekosystémových službách sa bude ešte dlho iba bezvýsledne hovoriť a písať. Vzhľadom na to, že štát by musel za ich poskytovanie lesným hospodárom platiť ročne obrovské sumy, za zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesa nedostanú vlastníci a užívatelia lesov ani euro.
Nuž, uvidíme, či je táto domnienka správna. A možno skutočne neuvidíme vôbec nič. Len budeme ďalej dookola počúvať a čítať o tom, že vlastníci a obhospodarovatelia lesov si za ekosystémové služby platby od štátu rozhodne zaslúžia...
Jozef Marko
Komentárov
Delimitácia pôdneho fondu tvorí základ účinného využívania pôdneho fondu pre poľnohospodársku a lesnú výrobu v Národných parkoch. Na našom území bola vykonaná v rokoch 1952 do 1959 a spočívala v členení pôdneho fondu z hľadiska podmienok: terénnych, pôdnych a klimatických. Správne realizovaná delimitácia pôdneho fondu veľmi výrazne ovplyvňuje erózne procesy na pôdnom fonde. Spočíva v správnom vymedzení pozemkov pre ornú pôdu, lúky, pasienky, špeciálne kultúry, lesy, vodné a zastavané plochy. Rozhodujúce kritéria delimitácie poľnohospodárskych a lesných kultúr/pozemkov/sú vytvárané podľa priloženej schémy: svahovitosť a dostupnosť pozemkov, erózna ohrozenosť pôdy, hĺbka, zrnitosť a vodný režim pôdy, klimatické pomery/teplota, zrážky/, prístupnosť k pozemkom, použiteľnosť mechanizačných prostriedkov.
Pre miestnych obyvateľov to budú len obmedzenia- obmedzenia vstupu rôzne zákazy a príkazy, obmedzené hospodárenie na súkromnom lesnom a pôdnom fonde, koniec so samovýrobou dreva, pestovania plodín bez náhrady spôsobenej škody. Ekologickí environmentalisti tzv. vedci posudzovaním doteraz používaného systému hospodárenia na pôdach v NP si urobili cez granty z NP dojnú kravu a vymýšľajú stále nové nezmysly a nikto sa nepýta na reálne dosiahnuté výsledkoch v prospech prírody. Vďaka jednoduchým ľuďom hospodárením riadnym sedliackym rozumom sa zachovali „posledné zvyšky vami chránených druhov živočíchov a rastlín“. Umelo vytvorené hranice NP, v nich rôzné stupne ochrany sú proti klimaticko—pôdnym a geografickým podmienkam chránenej lokality.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.