TÝŽDŇOVKA: OLH s rešpektom vlastníkov sa stáva riaditeľom, výrobným i ekonomickým námestníkom. Manažment v súkromných lesoch je akčnejší
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ing. Miroslav Kluka, 65-ročný lesník z Oravy, žijúci vo Veličnej pri Dolnom Kubíne, má pracovné skúsenosti z pôsobenia v štátnych lesoch, v štátnej správe lesného hospodárstva i v súkromných lesoch. V súčasnosti je aktívny v reprezentatívnej organizácii lesomajiteľov, ktorou je ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Na stretnutí pred pár dňami ukázal, že má veľký prehľad o lesníctve a dokáže sa pozerať na súčasné dianie s nadhľadom bohatých skúseností, získaných počas uplynulých desaťročí. V rozhovore, ktorý bude uverejnený v časopise LES & Letokruhy, čitatelia nájdu viacero zaujímavých postrehov Ing. Miroslava Kluku. Časť interview si môžete prečítať v dnešnej Týždňovke.
Pôsobili ste v štátnych aj neštátnych lesoch, môžete teda porovnávať.
Na Orave je rozdrobené vlastníctvo. Pri odovzdávaní lesov v reprivatizácii to bol ako prémiový ukazovateľ a potom sa stávalo, že po prevzatí lesného majetku v obci Breza sa výbor pozemkového spoločenstva po týždni rozpadol. Po desiatich rokoch od začatia tohto procesu a po tom, ako sa neštátni vlastníci naučili aj vďaka našej podpore a pomoci hospodáriť, som na aktíve odborných lesných hospodárov (OLH) a lesomajiteľov mohol vyhlásiť, že súkromné lesy predbehli štátne lesy. Predbehli ich v kvalite zalesňovania, uhadzovania haluziny, prakticky vo všetkých činnostiach.
Keď som začal pracovať na urbáre, postupne som si uvedomil, že ak je v pozemkovom spoločenstve lesník, ktorý robí OLH a výbor ho rešpektuje, tak sa stáva vlastne riaditeľom, výrobným i ekonomickým námestníkom. Rozhoduje sa rýchlo, pružne reaguje, riadenie a hospodárenie v takomto subjekte je potom dynamické a efektívnejšie ako v štátnom subjekte, kde všetko musí prejsť komplikovaným schvaľovacím procesom. Manažment v neštátnych lesoch je skrátka akčnejší.
A ešte jedno porovnanie. Kam sa dostalo podľa vášho názoru slovenské lesníctvo od čias vašich začiatkov po súčasnosť?
Naši otcovia nám les zanechali v oveľa lepšom stave, v akom ho my zanechávame svojim deťom a vnukom. Hlavnú príčinu vidím v tom, že štátna správa stratila kontakt s lesníckou prevádzkou. Navyše, politika zasiahla do štátnej správy aj na tej najnižšej úrovni a spôsobila tým lesníctvu najväčšie škody.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka musí riadiť špecializovanú štátnu správu a nemôže sa vyhovárať, že na štátnu správu nemá dosah, lebo je v pôsobnosti ministerstva vnútra. Problém vidím aj v tom, že v štátnej správe už nepracujú ľudia, zanietení pre lesníctvo. Nerozumiem argumentácii, že nechodia do terénu, lebo sú zahltení administratívou. Akou? Som presvedčený o tom, že je nutné zmeniť veľa vecí v lesníctve, aby fungovalo opäť tak, ako má.
Jozef Marko

















