TÝŽDŇOVKA: Odborník o nehibernujúcich a vychudnutých medveďoch s bolesťami zubov - čím je populácia väčšia, tým je adekvátne vyššie percento chorých a problémových jedincov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som spracoval a finalizoval rozhovor do časopisu LES & Letokruhy s doc. MVDr. Ladislavom Molnárom, PhD., prednostom Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. 53 ročný odborník s bohatými životnými a pracovnými skúsenosťami argumentuje v interview vecne, v súvislostiach a s nadhľadom.
Desať rokov pôsobil ako osobný veterinárny lekár kráľovskej rodiny v Spojených arabských amirátoch, neskôr zakladal zverofarmy v Maroku. Spolupracoval s poprednými expertami z veterinárnych univerzít v Londýne a Hannoveri. Precestoval svet. Požiadal som ho o stretnutie, pretože spoločne s kolegami analyzuje jedince medveďa hnedého, eliminované z populácie v rámci povoleného regulačného odstrelu.
Doc. Molnár v interview uviedol, že berúc do úvahy interakciu hospodárskych a voľne žijúcich zvierat, najdôležitejšia otázka o chránených druhoch ako je medveď hnedý nie je len, koľko tu žije jedincov a či sú premnožené, ale aj aká kvalitná je ich populácia. Z pohľadu vekového a pohlavného zloženia, kondičného stavu zvierat a ich migrácie. Na viacerých fórach už upozorňoval, že sa nemáme zaoberať len počtom, ale najmä kvalitou populácie chráneného druhu. Dodal, že v súčasnosti na mnohé otázky nepoznáme jednoznačné odpovede.
„Navrhli sme ochranárom a poľovníkom, aby ulovené jedince medveďa priniesli k nám na univerzitu, aby sa prvýkrát mohli urobiť detailné veterinárne obhliadky. Zistili sme, že väčšina týchto problémových jedincov je kachetická, vychudnutá. Nemajú žiadny zásobný tuk, podkožný ani viscerálny, obklopujúci dôležité životné orgány ako pankreas, obličky a črevá. Boli to väčšinou jedince odstránené v intravilánoch obcí.
Doteraz bol v spoločnosti zaužívaný názor, že medvede u nás zomierajú zrazené vlakom alebo autom, sú otrávené alebo upytlačené. Lenže my sme napríklad zistili, že medvedica na Poľane, ktorá sa zobudila po hibernácii v dobrom kondičnom stave, bola nájdená mŕtva, pretože v nej praskol nádor na slezine a vykrvácala. V jednej doline boli nájdené uhynuté štyri medvede. Do tej doliny nevedie žiadna cesta, nikto ich tam nemohol priviezť. Zistili sme, že uhynuli na vážne krvácanie v dôsledku fytotoxínu, ktorý bránil zrážanlivosti krvi.
Niektoré, veľkosťou malé samice, už majú mláďatá. Samica, ktorá má 60-70 kg nedokáže vyprodukovať toľko mlieka, aby v pohode uživila 3-4 medvieďatá. Predpokladáme, že početnosť mláďat je preto taká veľká, lebo samice nehibernujú, keďže na hibernáciu nie sú výživne a kondične pripravené. Hibernácia netlmí ich produkciu pohlavných hormónov. Tým môžu ovulovať viac vajíčok a priviesť na svet viac mláďať. Všeobecne sa vie, že hibernácia tlmí všetky životné funkcie v tele a tým aj hormonálnu reguláciu vaječníkov.
Zistili sme veľké zmeny na chrupe problémových jedincov. Medvede trpeli zubnými kazmi a zápalmi ďasien. Keď sme niektorým otvorili papuľu, mali silný zápal zubov a tie boli úplne obrúsené. Viete, aké to je, keď nás bolia zuby. Medvede s takýmto chrupom museli mať strašné bolesti.
Nedávno zrazil autobus v Tatrách medvedicu a boli pri nej aj dve medvieďatá. Vonku bolo vtedy minus šestnásť - mínus sedemnácť stupňov Celzia. Prečo tá medvedica nespala? Mala relatívne dobrý kondičný status, lebo bola vyžratá a mala takmer päť centimetrov podkožného tuku. Chrup však mala v hroznom stave, trpela veľkými bolesťami a preto nehibernovala.
Takéto prípady nám potvrdzujú súvislosť nehibernujúcich jedincov a ich konfliktné správanie, spôsobené zlým zdravotným stavom. Musíme vnímať, že čím je populácia väčšia, tým je adekvátne vyššie percento chorých a problémových jedincov,” povedal doc. Molnár v rozhovore, ktorý si budete môcť prečítať celý v časopise LES & Letokruhy.
Jozef Marko

















