TÝŽDŇOVKA: O silnom vzťahu ľudí na vidieku k pôde a lesom a ako pretrváva po celé generácie
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som sa stretol na Liptove s predsedom Komposesorátu a urbariátu Pozemkové spoločenstvo Kráľova Lehota Baltazárom Mrlianom a odborným lesným hospodárom na tomto súkromnom lesnom majetku Miroslavom Ďuratným. 72 ročný rodák z Kráľovej Lehoty sa rozhodol prevziať zodpovednosť za hospodárenie miestneho pozemkového spoločenstva na pozícii jeho predsedu v roku 2015, keďže nebol ako vtedajší člen výboru spokojný so zhodnocovaním majetku, ktorého vlastníkom je aj on i jeho rodina. A treba povedať, že už niekoľko pokolení.
Práve tento fakt ma osobitne zaujal v rozprávaní a prístupe Baltazára Mrliana k dedičstvu predkov. Vyberám úryvok z jeho rozprávania, na základe ktorého je možné pochopiť pevnosť vzťahu ľudí na vidieku k súkromnému vlastníctvu, k pôde a lesom. A porozumieť tomu, prečo pretrváva po celé generácie.
Po lúke, na ktorej sa môj sprievodca hrával ako malý chlapec, sme kráčali do lokality Blátnivá. Jeho starý otec k nej ručne prekopal cestu, aby sa dostal na lúku, ku ktorej sa úzkou, podmáčanou dolinkou na voze dostať nedalo.
„Aby mohol starý otec prejsť z Vŕškov do Blátnivej a zvážať seno z lúky, zobral do rúk krompáč a lopatu a prekopal cestu, po ktorej teraz ideme. Z tejto lúky bývalo najkvalitnejšie seno pre ovce. Na horských lúkach vždy rástla najlepšia tráva pre ovce. Keď išli z Holice spod Kráľovej hole, všetky tieto lúky až po Kráľovu Lehotu vypásali.
Družstevníci nám na tejto lúke ale nechali len kus plechu, ktorý tu ostal z dvoch stodôl. Tie postavili ešte moji predkovia predtým, ako im komunisti majetok zobrali. Stodoly časom spadli a ostal po nich len tento plech. Také bolo hospodárenie tunajšieho družstva. Keď sa dostali k moci komunisti, povedali, že sa budú o tento majetok starať. Nepostarali sa.
Aj teraz prenajaté lúky farmári len zmulčujú, aby dostali dotácie. Keď som sa ich opýtal na to, ako ochránia náš súkromný majetok, ktorému hrozí zonácia, tak mi ani neodpovedali. Veď to nie je ich, ale mne záleží na tom, aby to, čo patrilo našim predkom, ostalo aj pre našich potomkov.
Stále mám na pamäti, že je to majetok našej rodiny a ako sa tu naši predkovia nalopotili, aby z neho niečo získali. Mám hlboko v srdci vzťah k týmto miestam, k tejto pôde a horám. Z úcty k predkom sa snažím majetok ďalej zveľaďovať pre deti a vnúčatá a neviem si predstaviť, že by som ho mal kvôli zonácii národného parku odovzdať ochranárom, ktorí ho chcú zaradiť do bezzásahovej zóny,“ vyznal sa Baltazár Mrlian.
Hospodárenie Komposesorátu a urbariátu Pozemkové spoločenstvo Kráľova Lehota predstavíme čitateľom v jednom z najbližších vydaní časopisu LES & Letokruhy.
Jozef Marko