TÝŽDŇOVKA: O prírode blízkom hospodárení v lesoch z domova i zo zahraničia a kedy lesník skutočne pracuje s prírodou

Jeho autori doc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka a Ing. Vladimír Šebeň, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene okrem iného uviedli: „Z hlavných tém na kongrese treba zdôrazniť problematiku zachovávania princípu kontinuálnej lesnej pokrývky a prírode blízkeho hospodárenia. Takýto systém je potrebný najmä z dôvodov klimatickej zmeny, ochrany biodiverzity či zabezpečenia ekosystémových služieb.

Na druhej strane niektorí (predovšetkým európski) vedci zdôraznili, že prírode blízke hospodárenie nemôže byť realizované vždy a všade. Napríklad kolegovia z Rakúska považujú prírode blízke hospodárenie za reálne len v určitých ekologických a technologických podmienkach.

Kolega z Nemecka vyslovil názor, že hlavne v prípade dubín sa spravidla musí pristúpiť k postupom, ktoré sa nezakladajú na princípoch prírode blízkeho hospodárenia. Konkretizoval pritom nutnosť silného preriedenia porastov s cieľom ich obnovy, potreby plecích rubov (napr. odstraňovanie kompetične silného hrabu) a ochrany mladých dubov proti zveri.“

V časopise LES & Letokruhy sme uverejnili už koncom roku 2019 besedu s troma skúsenými lesníckymi odborníkmi, ktorí upozornili na to, že takzvané prírode blízke hospodárenie v lesoch nemôže byť univerzálnym návodom, ako majú lesníci postupovať v ich výchove a obnove.

Vtedajší vedúci taxačnej skupiny v Mestských lesoch Košice a súčasný vedúci Polesia Čermeľ Ing. Peter Szarka o prírode blízkom hospodárení v lesoch pred piatimi rokmi povedal: „Určite som za to, aby sme akceptovali takýto spôsob hospodárenia v porastoch aj so 60-ročnou obnovnou dobou, ale podľa môjho názoru to nemôže byť hlavný spôsob hospodárenia, ktorý má zachrániť slovenské lesy. Nemôže byť vnucovaný lesníckym subjektom a nepovažujem za správne, že je pretláčaný, pretože sa u nás nedá celoplošne realizovať z rôznych dôvodov.

Prvým je drevinové zloženie slovenských lesov, ktoré tvoria 30-timi percentami ihličnany a 60 percent pripadá na listnaté porasty. Zmiešaných porastov je u nás veľmi málo. Takýto spôsob pritom vyhovuje zmesiam buka a duba s primiešaním jedle. Druhým dôvodom je sprístupnenie porastov a tretím sklon terénu. Spôsob, o ktorom rozprávame, si vyžaduje veľmi dobré sprístupnenie porastov, opakované vracanie sa do porastov a je možné ho uplatňovať v terénoch so sklonom do 35 – 40 percent. V porastoch s väčším sklonom sa použiť nedá.“

Ing. Milan Tóth, audítor podľa certifikačnej schémy FSC v spoločnosti SGS Slovakia v besede o rizikách prírode blízkeho obhospodarovania lesov okrem iného uviedol: „Podporujem takéto hospodárenie v dobre sprístupnených porastoch, ale treba povedať, že je veľmi náročné na plánovanie a na poznanie porastu. Lesník musí poznať územie, na ktorom chce takto postupovať, veľmi dobre. Musí mať veľmi dobrých dodávateľov, ktorí zrealizujú všetky práce tak, ako potrebuje a títo dodávatelia prác musia byť aj veľmi dobre zaplatení. Práce pri uplatňovaní takýchto postupov sú oveľa náročnejšie a náklady nepomerne vyššie. Aj keď protagonisti týchto postupov hovoria o tom, že ušetria na zalesňovaní a vychovávaní porastov, to platí aj pri uplatňovaní maloplošného podrastového spôsobu hospodárenia.“

A do tretice, Ing. Peter Šiška, ktorý pôsobil 20 rokov na Polesí Čermeľ a bol členom Výboru hnutia Pro Silva Slovakia, na stretnutí pred piatimi rokmi v Košiciach povedal: „Podrastový clonný rub je to najlepšie, čo môžeme v bučinách robiť, ale nesmieme ho brať schematicky. Je tu veľa možností cez účelové výbery, presvetlenie, uvoľnenie prirodzeného zmladenia v kotlíkoch až kým sa rozhodneme na záver pre dorub na väčšej ploche. A to pri obnove porastu môže trvať 30, 40 a niekde aj 60 rokov. Záleží aj na tom, v akom stave je lesný porast, aby sme neskorým odobratím drevnej hmoty nespôsobili zníženie jeho kvality.

Preto pri druhom zásahu citlivo odoberám z porastu kvalitné jedince, ktoré dosiahli primeranú hrúbku. Do porastu sa vraciam zhruba raz za 10 rokov. Pri ďalšom zásahu mám už v poraste v rôznych štádiách prirodzené zmladenie a začínam vytvárať rôzne formy kotlíkov tak, aby som nevytvoril zbytočné previsy. V poraste  ešte stále zostáva dostatok uvoľnených stromov, na ktorých  prirastá drevná hmota. Prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali začať v porastoch s vekom okolo 70 rokov.“

Odvtedy sme uverejnili v časopise LES & Letokruhy a na portáli Lesmedium.sk množstvo odborných názorov skúsených lesníckych praktikov na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Väčšinou ho odmietli ako direktívne predpísanú schému, vidiac zodpovedné lesnícke hospodárenie v súlade s prírodou v tom, že odborný lesný hospodár dokonale pozná a plne rešpektuje prírodné podmienky, v ktorých les v danej lokalite rastie a vhodne im prispôsobuje postupy vo výchove a obnove lesných porastov. 

Ing. Peter Szarka tento rok v článku s titulkom Prírode blízke hospodárenie je určené na zvyšovanie produkcie drevnej hmoty. Paradoxne sa z neho stal nástroj ochrany prírody na portáli Lesmedium.sk napísal: „Aby som bol správne pochopený, nie som proti prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov, ale súčasný trend stanovenia určitého percenta alebo výmery, na ktorej musia niektorí lesníci takto postupovať, nie je v poriadku. Častokrát deklarovaná dobrovoľnosť tohto postupu je úplne znegovaná v národných parkoch na Slovensku, kde je tento spôsob hospodárenia povinný. 

Vo veľkoplošných chránených územiach sa podmienky vhodnosti výberu porastov pre takéto hospodárenie neposudzujú, ale stávajú sa nástrojom ochrany prírody. Metodický postup na vytváranie trvalo etážových porastov, ktorý vypracovalo Národné lesnícke centrum v roku 2013, jasne definuje kritériá vhodnosti porastov pre zaraďovanie do trvalo etážových.

Podľa môjho názoru je správny postup taký, že počas obnovy programu starostlivosti o lesy musí odborný lesný hospodár poznať reálny stav porastu, drevinové zloženie, sklon terénu, sprístupnenie porastu, štádium jeho rozpracovanosti, rozloženie zásob, vek, atď.

Začínať totiž uplatňovať princípy prírode blízkeho hospodárenia v 110 ročnom poraste je neskoro. V takom poraste jednoducho nemôžeme dodržať princípy 60 ročnej  obnovnej  doby. Dokedy ho potom budeme obnovovať...? Za veľmi dôležité považujem vedieť, akú časť zásob pri obnove odčerpám, ale hlavne, aká zásoba mi ostáva na ďalšie decéniá a ako sa mi ju podarí odčerpať.

Preto je dôležité najskôr vytypovať vhodné porasty pri obnove programu starostlivosti o lesy, ktoré spĺňajú prevažnú väčšinu kritérií vhodnosti výberu porastov pre prírode blízke hospodárenie v spolupráci s odborným lesným hospodárom.“

Jozef Marko