TÝŽDŇOVKA: Lesný kúpeľ ako príležitosť pre vlastníkov a užívateľov lesov, aby na ponuke tejto mimoprodukčnej funkcie aktívne participovali
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som finalizoval rozhovor s predsedníčkou Slovenskej asociácie lesného kúpeľa a terapeutkou lesného kúpeľa Ing. Bertou Staškovou do januárového vydania časopisu LES & Letokruhy. Hovorí v ňom okrem iného, že Slovenská asociácia lesného kúpeľa, založená v roku 2024, má v súčasnosti 67 profesijne veľmi rôznorodých členov. Sú medzi nimi fyzioterapet, umelec, psychoterapeut, učiteľ, ochranca prírody, masér, kouč, horský vodca, farmaceut, inštruktor jógy, vysokoškolský pedagóg a vedec, sprievodca divočinou, zdravotnícky pracovník. Medzi absolventmi vzdelávania v rámci projektu lesného kúpeľa je pritom menej lesníkov, ako pracovníkov správ národných parkov.
„Nádejám sa, že sa to postupne zmení a lesníci porozumejú tomu, že aj aktivity, ktoré by sme zaradili do chlievika mimoprodukčné funkcie lesa, môžu byť pre nás veľkým prínosom, a to z rôznych uhlov pohľadu,“ komentovala tento fakt Ing. Stašková.
Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník na decembrovom výročnom zasadnutí predstavenstva a dozornej rady Slovenskej lesníckej komory po krátkej prezentácii aktivít Slovenskej asociácie lesného kúpeľa podľa jeho vyjadrenia plne podporuje využitie príležitosti, ktorú lesný kúpeľ ako jedna z mimoprodukčných funkcií lesa, ponúka lesomajiteľom a užívateľom lesov.
Ing. Ovseník informoval, že sa usiluje o to, aby boli aktivity lesného kúpeľa súčasťou odbornej koncepcie rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Aj vďaka takýmto projektom majú na realizácii tejto koncepcie podľa jeho slov aktívne participovať vlastníci a obhospodarovatelia lesov a napĺňať tak holisticiký pohľad na les, ktorý znamená, že všetko je aj v lesnom ekosystéme vzájomne prepojené a každý aspekt života v ňom ovplyvňuje všetky ostatné.
Pre úplnosť, slovné spojenie lesný kúpeľ pochádza z japonského shinrin yoku, čo znamená kúpeľ v lesnej atmosfére. Zaviedol ho v roku 1982 v Japonsku vtedajší minister poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva s cieľom nabádať pracujúcich ľudí z krajiny vychádzajúceho Slnka, aby trávili viac času v lese. Nová metóda terapie sa osvedčila natoľko, že lekári ju v Japonsku predpisujú ľuďom, aby dokázali zvládať stres. V Japonsku tento spôsob liečby čiastočne prepláca aj zdravotná poisťovňa. Následne sa rozšíril v Spojených štátoch amerických. V Európe sa stal populárnym najmä v Nemecku, Rakúsku a škandinávskych krajinách.
„Piliere, na ktorých lesný kúpeľ stojí, myšlienky, ktoré v sebe nesie od počiatku svojho vzniku, sú láskavosť, vďačnosť a úcta. A tie sú tak univerzálne a potrebné, že sú lákavé pre človeka z ktorejkoľvek krajiny tohto sveta. Lesný kúpeľ je jednoducho nesmierne príjemný. A tak i ten, komu sa pri jeho názve v mysli vynorí len obrázok nejakej vane stojacej v lese, zažíva pri osobnej skúsenosti techniky lesného kúpeľa s pocitom veľmi hlbokého uvoľnenia a úplne iného druhu relaxu.
A doba, ktorú žijeme, praje tomu, že nové prístupy k prírode a využívanie jej benefitov pre človeka iným spôsobom, majú obrovský potenciál. Na stretnutiach s kolegami zo zahraničia opätovne zisťujeme, že v podstate riešime všetci veľmi podobné otázky, ako sú profesionalizácia, či komunikácia s národnými autoritami a hľadanie systémových riešení v oblasti využívania prírody v službách ľudského zdravia,“ uviedla v rozhovore pre LES & Letokruhy Ing. Berta Stašková.
Jozef Marko

















