TÝŽDŇOVKA: Lesníkovi s otvorenými očami povie les sám, čo potrebuje. Väčšina ťažieb dreva, vykonávaná najmä na jeseň a v zime, by lesom pomohla
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som spracovával nahrávky a poznámky z viacerých stretnutí so skúsenými odborníkmi z lesníckej prevádzky. S polesným a odborným lesným hospodárom na Polesí Kostoľany v Mestských lesoch Košice Ing. Stanislavom Miklušom sme počas exkurzie v teréne v rámci odborného seminára o hospodárskych postupoch v bučinách rozprávali o tom, že ak má lesník dostatok skúseností, nadobudnutých vďaka tomu, že môže roky pôsobiť na jednom lesníckom úseku a spoznať, ako sa na ňom lesné porasty vyvíjajú a ako reagujú a „ak chodí po lese s otvorenými očami, les mu povie sám, čo potrebuje. Lesník potom vie, čo má robiť a ako postupovať,“ hovorí Ing. Stanislav Mikluš.
Ing. Stanislav Mikluš mi pred dva a pol rokom počas debaty o obnovných postupoch v poraste pri Kráľovej studni povedal: „Porast je zaujímavý tým, že v ňom nie je iba výborne naštartované husté a vitálne prirodzené zmladenie, ale aj tým, že v poraste sú zastúpené jedince rôznych dimenzií, ktoré sa v ňom striedajú. Nájdeme v ňom stromy, ktoré nemajú ani jeden meter kubický až po stromy, ktoré dosahujú objem štyri metre kubické. Stromy s rubnými hrúbkami a zrelosťou budú vybrané z porastu ako prvé, aby sa do neho dostalo viac svetla a mohli zahrubnúť aj ďalšie stromy.
Už teraz mám predstavu o tom, že po vybratí týchto rubne zrelých stromov postupne uvoľním skupiny zmladenia, ale všetko bude jasné po prvom zásahu, kedy tento porast, pripravený na obnovu, dostane úplne iný tvar a vzhľad, takže až po dvoch – troch rokoch bude možné rozmýšľať, čo s ním ďalej. Celkom sa na to teším.“
Ďalší príklad odborného, citlivého a šetrného lesníckeho prístupu z praxe - vedúci Lesnej správy Slanec Odštepného závodu Východ LESY SR š. p. a odborný lesný hospodár Ing. František Dvorový pozná veľmi dobre lesné porasty na území správy, pretože s nimi pracuje od roku 2008: „V týchto bučinách stále hospodárime najmä podrastovým hospodárskym spôsobom. Aj tento spôsob je prírode blízky, len ho treba robiť šetrne, s citom a vstupovať do porastu čím menej často. V tejto súvislosti považujem za veľmi dôležité dosiahnuť, aby sa drevo podľa možností ťažilo najmä v zime.
Pretože ak ťažíme drevo v lete a počas plnej miazgy, môžeme použiť akýkoľvek hospodársky spôsob, porasty poškodíme a v dôsledku tohto poškodenia zakrátko nastupujú sekundárni škodcovia. A my lesníci, ktorí by sme mali opätovne vstupovať do porastu po desiatich rokoch, teda raz za decénium, vraciame sa do porastov každé dva roky, aby sme spracovali kalamitu.
Súčasná situácia nám výhradne zimnú ťažbu neumožňuje, ale ak by sme mohli väčšinu ťažby vykonávať v jesenných a zimných mesiacoch, ako tomu bývalo voľakedy, tak si myslím, že lesy by vyzerali inak ako v súčasnosti. V máji a júni by sme vôbec nemali ťažiť, pretože akokoľvek šetrne sa snažíme robiť, či s koňom alebo pri plnej manipulácii, keď sa raz strom pri ťažbe pustí dolu, oškrie okolité stromy. Stačí, že kmeň padajúceho stromu zlomí konár stojaceho stromu a prakticky ihneď sa do neho dostane huba, baktérie, hniloba a škoda je veľká.“
Teraz je dôležité, aby verejnosť pochopila, že v štátnych i neštátnych lesoch pracuje drvivá väčšina takýchto lesníckych odborníkov. Ľudia v regiónoch, kde pôsobia lesníci ako Ing. Mikluš, Ing. Dvorový a mnohí, mnohí ďalší, musia spoznať ich prístup k hospodáreniu v lese a vidieť výsledky ich práce pre les a spoločnosť. Len tak sa podarí umlčať tých, ktorí účelovo podsúvajú verejnosti reči o lesníkoch ako drancovateľoch lesov.
Jozef Marko