TÝŽDŇOVKA: Lesník patrí do lesa. Má sa pozerať nad hlavu, pod nohy i pred seba. A nenechávať porasty napospas škodcom
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Rodák z baníckej obce Dúbrava zakotvil po absolvovaní Strednej lesníckej technickej školy v Liptovskom Hrádku v roku 1976 od 1. októbra 1978 v Partizánskej Ľupči, kde žije dodnes. 68-ročný Peter Staroň má dve dcéry, päť vnúčat a ostali po ňom výsledky 46-ročnej práce v lese a pre les. Začínal v štátnych lesoch, kde pôsobil 15 rokov. Potom pracoval 15 rokov v miestnom komposesoráte, ktorý je so 7 360 hektármi najväčší na Slovensku. Prešiel viacerými pracovnými pozíciami a neskôr zastával pozíciu odborného lesného hospodára v urbároch na Liptove – 10 rokov v Závažnej Porube a 6 rokov v Bobrovci. Takto začína reportáž o stretnutí s Petrom Staroňom, ktorú si budete môcť prečítať v časopise LES & LETOKRUHY.
Peter Staroň na úvod stretnutia v teréne zdôraznil, že slovo lesník je odvodené od slova les a preto lesník patrí do lesa. V lesných porastoch na Lesnom obvode Blatník na 730 hektároch bolo názorne vidieť, ako sa jemu a jeho nasledovníkom podarilo obnoviť lesy po úmyselných ťažbách, zalesnení obnovných prvkov a výchove mladých zmiešaných porastov.
Radosť pozrieť na vitálne hory so zdravými a nepoškodenými mladými porastami i materskými smrečinami. Peter Staroň sa opýtal, ako je možné, že ich neničí klimatická zmena, o ktorej sa v súčasnosti toľko hovorí a vzápätí si na položenú otázku aj sám odpovedal: „Nenechali sme ich napospas škodcom, ale vždy sme sa o ne zodpovedne starali.“
Do Týždňovky vyberám z rozprávania Petra Staroňa: „Nikto tu pred štyridsiatimi rokmi nemusel hovoriť o prírode blízkom obhospodarovaní lesov. Príroda mi sama ukazovala, ako mám postupovať. Dobre sa darilo prirodzenému zmladeniu smreka a listnáčov. Tam, kde to bolo potrebné, sme doplňovali sadenice. Vysádzali sme 12 000 sadeníc ročne, na celom lesnom hospodárskom celku 60 000 - 80 000 sadeníc. Výstavky sme tiež ponechávali. V obnovovaných porastoch majú ihličnany v súčasnosti zastúpenie 50 - 60 percent, zvyšok pripadá na listnaté dreviny.
Starší kolegovia (najmladší z nich bol odo mňa o 12 rokov starší) mi ako mladému, začínajúcemu lesníkovi vždy prízvukovali: Pozeraj nad hlavu, pod nohy i dopredu, pred seba, aby si videl, čo ti príroda ukazuje a aby si vedel, ako máš postupovať. Hore pozeraj, keď vyznačuješ prebierku. Dole pozeraj, aby si videl zmladenie. A pred seba pozeraj, aby si vedel, kam ideš a ako sa vyvíja porast. Pozrite, ako sa tu darí aj prirodzenému zmladeniu smreka. Preto si nemyslím, že treba zaznávať smrek.“
A ešte raz slová Petra Staroňa po tom, ako sa ma opýtal, či som si pri pohľade na porasty Lesného obvodu Blatník všimol niečo zaujímavé: „Ukážte mi jeden suchár, žiadny tu nenájdete. Je tu teda nejaké klimatická zmena, kvôli ktorej by smrek odumieral? Ak sa porastom venujete, nenechávate ich napospas, tak smrek v nich ostane a prežije!
Stále mi nikto nedal odpoveď na moju otázku, ktorú som položil niekoľkokrát aj na sociálnej sieti: Ako je to možné, že tu nebolo žiadnych mimovládok a extrémnych ochranárov, starostlivosť o lesy mali v rukách iba lesníci a zachovali sa tieto krásne lesy a zachovala sa v nich aj zver? Ako je to možné, keď nás lesníkov označujú za ničiteľov prírody?! Nikto mi nevie na túto otázku odpovedať.“
Myslím, že lesníci odpoveď na túto otázku poznajú. A možno sa raz konečne zjednotia a skoordinujú. Potom budú schopní zrozumiteľne a vierohodne odpovedať širokej verejnosti na túto i mnohé iné dôležité otázky, ktoré sa týkajú aktívnej ochrany a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Jozef Marko

















