TÝŽDŇOVKA: Lesnícky boj s časom v podkôrnikovej kalamite na Horehroní – čím bude kratší, tým lepšie

O nič lepšie to nevyzerá ani v neďalekých porastoch obhospodarovaných lesnými správami Dobroč a Čierny Hron (bývalá Lesná správa Šaling). Opäť z miesta s dostatočným výhľadom na tamojšie smrečiny bolo názorne vidieť, že tam, kde ešte nie sú holiny po spracovanej kalamite, je v lesných porastoch drvivá väčšina stromov buď uschnutá alebo napadnutá lykožrútmi. Sucháre a nahnedlé koruny ihličnanov zaberajú neuveriteľne rozsiahle plochy.

Posledný rok a pol je podľa slov lesníkov z regiónu situácia na Horehroní taká, že je už prakticky nemožné identifikovať v poraste jedince, ktoré sú aktívnymi chrobačiarmi. Zo stromu vo vizuálne zelenom stave totiž dokáže doslova za týždeň opadnúť ihličie. Sú stanovištia v lese, na ktoré keď lesníci prídu po týždni, tak majú dojem, že sú niekde úplne inde, ako pred siedmimi dňami. Nechcú veriť vlastným očiam, že je niečo také vôbec možné. Navyše chrobačiare pribudli v tomto regióne v lesných porastoch aj cez zimu, ktorá bola nadnormálne teplá, podľa meteorológov najteplejšia od roku 1931.

Lesníci, s ktorými som mal možnosť hovoriť o ďalšom osude horehronských smrečín, intenzívne zasiahnutých podkôrnym hmyzom, sa zhodujú na tom, že napadnuté porasty padnú a budú nahradené prevažujúcimi bučinami. A uvedomujú si aj to, že čím skôr budú kalamitné porasty vyťažené, tým efektívnejšie zhodnotia drevnú hmotu z nich.

Výťažnosť guľatinových sortimentov závisí od toho, ako rýchlo dokážu všetky lesnícke subjekty, hospodáriace v tomto regióne, napadnutú drevnú hmotu spracovať a odviezť k odberateľom. Vedia, že ak dosiahli výťažnosť guľatinových sortimentov na úrovni 80 – 85 percent, zasiahli v kalamite včas a nestratili na znehodnotení drevnej hmoty jej praskaním a pôsobením ďalších abiotických a biotických škodlivých činiteľov, akým je napríklad fúzač. Ak zaváhali a so spracovaním kalamitnej hmoty otáľali, z guľatiny sa veľmi rýchlo stáva vláknina a jej speňaženie na trhu s drevom je výrazne nižšie.

Lesníci musia bojovať s časom v podkôrnikovej kalamite na Horehroní aj preto, že ak ju nespracujú rýchlo, dôsledne a komplexne, lykožrút bude postupovať a rozširovať sa do ďalších zdravých lesných porastov. Pritom už teraz napáda a poškodzuje aj vekovo mladšie smrečiny. Ak mu v tom bude navyše napomáhať suché a teplé počasie, ako tomu bolo v roku 2022, milióny kubíkov podkôrnikovej kalamity budú nekontrolovane pribúdať.

Efektívne zhodnotenie kalamitnej drevnej hmoty je dôležité i z ďalšieho dôvodu. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov budú po spracovaní kalamity musieť vynaložiť obrovské finančné prostriedky na zabezpečenie náročných úloh v pestovnej činnosti pri obnove kalamitných plôch – na zalesnenie rozsiahlych holín, vznikajúcich po spracovaní kalamity a na následnú ochranu a výchovu mladých lesných kultúr. V takej situácii bude každé euro dobré. Takže práce bude v lesoch na Horehroní dosť aj po tom, ako skončí ťažba kalamitných porastov.

Po inšpiráciu a príklady nemusia chodiť naši vlastníci a obhospodarovatelia lesov ďaleko. Českí lesníci majú so spracovaním rozsiahlej lykožrútovej kalamity v smrečinách, ktorá u našich západných susedov naplno vypukla v roku 2018, bohaté skúsenosti. V minulom roku sa štátnemu podniku Lesy ČR, hospodáriacom na ploche 1,2 mil. ha, čo predstavuje 86 percent výmery všetkých štátnych lesov, podarilo po odznení kalamity znížiť ťažbu dreva na predkalamitnú úroveň po piatich rokoch.

A koľko rokov potrvá lesnícky boj s časom v podkôrnikovej kalamite u nás? Čím kratšie, tým lepšie. Pre lesy, lesníctvo aj spoločnosť.

Jozef Marko