Starostovia obcí na Žitnom ostrove sa stretli so zástupcami vlastníkov lesov: Skúsenosti z národných parkov - bezzásah obyvateľom vidieka len berie

„Oboznámili sme ich s problematikou kategorizácie chránených území podľa medzinárodnej organizácie IUCN, ktorú súčasná vláda v demisii mala vo svojom programovom vyhlásení, pričom v prípade kategórie národný park sa zaviazala, že viac ako 50% územia v národných parkoch bude v bezzásahovom režime - t. j. bude zakázaný tradičný spôsob starostlivosti o krajinu a rozumné branie úžitkov z prírody - farmármi, lesníkmi, poľovníkmi, včelármi a rybármi.

Bezzásahový režim, ktorý nebude v rámci transformácie národných parkov dostatočne krytý štátnymi peniazmi, môže významným spôsobom načrieť do pokladníc dotknutých miest a obcí a do vreciek vlastníkov pôdy a všetkých, ktorí sa o pôdu starajú.

Prezentovali sme názor členov ÚNIE, v ktorej sú členovia z deviatich súčasných národných parkov a na základe dlhoročných skúseností môžu konštatovať, že bezzásah na rozlohách prevyšujúcich 50%, presadzovaný v národných parkoch im, ako obyvateľom vidieka len berie. A tým berie aj obciam, v ktorých žijú alebo berú úžitky zo svojej pôdy. Pričom cieľovo do roku 2030 zakázanie doterajšieho tradičného spôsobu využívania pôdy, vody, lesov má dosiahnuť viac ako 75% územia,“ uvádza v aktuálnom statuse predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník.

Vlastníci lesov podľa jeho slov upriamili pozornosť starostov Žitného ostrova na bohaté zahraničné skúsenosti z Rakúska, Nemecka, Talianska, Francúzska a Švajčiarska, ktoré potvrdzujú, že ochrana prírody sa dá robiť aj inak. Na Slovensku v rámci reformy ochrany prírody pre udržateľný, atraktívnejší vidiek sú parky v prírode - medzinárodná kategória prírodný park - priateľskejším riešením ako zákazy v národných parkoch a prípadné možnosti príjmov z turizmu, ktoré sa môžu, ale aj nemusia po desaťročiach dostaviť.

„Najkorektnejším riešením by bolo dosiahnuť, aby návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko neprešiel do druhého čítania, čo by nielen na Žitnom ostrove otvorilo cestu k nestresovej (nenátlakovej) diskusii všetkých kľúčových aktérov v území o tom, aký park vlastne chcú vo svojich obciach pre svojich obyvateľov,“ dodáva M. Ovseník.