Slovenská agrolesnícka asociácia: Premenou 9% európskej poľnohospodárskej pôdy na agrolesníctvo by sa mohlo kompenzovať až 43% emisií uhlíka produkovaných v poľnohospodárstve
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Druhá slovenská agrolesnícka konferencia, ktorú organizovala Slovenská agrolesnícka asociácia, sa uskutočnila 16. júna 2023 na pôde Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Na konferencii s názvom Agrolesníctvo ako nástroj adaptácie na zmenu klímy sa stretli poľnohospodári, lesníci, výskumníci a verejné autority, aby diskutovali o environmentálnych, legislatívnych a produkčno-ekonomických aspektoch agrolesníctva. Slovenská agrolesnícka asociácia o tom informuje v tlačovej správe.
„Prvý tematický blok uviedla Anna Mária Mitrová, predsedníčka Slovenskej agrolesníckej asociácie, ktorá predniesla podnetnú prezentáciu o agrolesníctve ako nástroji adaptácie na zmenu klímy. Mitrová prezentovala údaje, grafy a tvrdé fakty z medzinárodných štúdií, čím si získala pozornosť publika. Zaujala najmä štúdia, podľa ktorej by sa premenou len 9% európskej poľnohospodárskej pôdy na agrolesníctvo mohlo kompenzovať až 43% emisií uhlíka produkovaných v poľnohospodárskom sektore. Mitrová sa zaoberala aj bežnými nedorozumeniami o agrolesníctve a vyvrátila predstavu, že ide výlučne o zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy.
Martin Gálik z Nadácie Ekopolis následne prezentoval ich úspešné projekty zamerané na integráciu stromov do slovenskej krajiny, vrátane ornej pôdy a alley cropping systémov. Gálik sa podelil o svoje skúsenosti, pričom poukázal na problémy pri presviedčaní poľnohospodárov, aby zavádzali agrolesnícke systémy, aj napriek tomu, že nadácia financuje všetky náklady súvisiace so založením. Následné diskusie odhalili miestami nedostatočnú informovanosť poľnohospodárov o výhodách agrolesníctva.
Otázky z publika smerovali aj na možné prieniky medzi regeneratívnymi postupmi ako strip-till a no-till. A to hlavne od Roberta Dohála z družstva Krakovany. Prednášajúci z Brna objasnili, že ,,agrolesníctvo je regeneratívne a regeneratívne je agrolesníctvo.“ Použitie ďalších adaptačných opatrení v sektore poľnohospodárstva sa nevylučuje s agrolesníckymi praktikami, práve naopak. Martin Gálik reagoval, že cieľom nadácie je do budúcna podporiť práve takéto projekty, ktoré by kombinovali bezorebné technológie s integráciou drevín do poľnohospodárskych systémov,“ uvádza Slovenská agrolesnícka asociácia v tlačovej správe.
A pokračuje informáciou o tom, že zástupca Českej agrolesníckej asociácie Jakub Houška hovoril na konferencii o ekologických aspektoch agrolesníctva, pričom sa podelil o presvedčivé údaje z českých aj zahraničných štúdií. Tieto štúdie zdôvodnili výhody agrolesníctva, ktoré presahujú ekologické a environmentálne aspekty a zahŕňajú aj ekonomické a produkčné výhody. Prezentácia vyvolala mimoriadny záujem účastníkov zastupujúcich ministerstvo pôdohospodárstva.
V prílohe k článku publikujeme kompletný text tlačovej správy Slovenskej agrolesníckej aociácie.