Rozhovor: "Petícia Mor ho! nemá nič spoločné s násilím. Je symbolom v spore za slobodu a ochranu lesa a prírody"

Zvolili ste kontroverzne vnímaný názov petície za záchranu lesov, zachovanie životodarného kolobehu vôd a minimalizáciu ohrozenia človeka v prírode premnoženým medveďom. Prečo?

„Samo Chalúpka básňou Mor ho! dvíhal sebavedomie a burcoval generáciu Ľudovíta Štúra. Podobne časopis Mor ho! prinášal nádej partizánom v boji proti fašizmu. Aj preto sme zvolili názov petície Mor ho! aby sme zdvihli sebavedomie lesníkov, poľovníkov, rybárov, poľnohospodárov a obyvateľov obcí, ale aj miest, že nie je pravda, že človek prírode nerozumie, že ľudia prírode rozumeli a rozumejú a že obsah petície prinesie riešenie pre lesy a vodu. Symbol Mor ho! je v histórii Slovenska symbolom protifašistického boja. Dnes sa spor preniesol do oblasti vedomostí a znalostí a nemá nič spoločné s fyzickým násilím.“

Analógia súčasnej situácie v stave lesov na Slovensku, vo vnímaní lesníctva v našej spoločnosti a v postoji politiky k významu odborného obhospodarovania lesov a k vlastníctvu lesov s povstaním proti nacizmu na Slovensku počas Slovenského národného povstania, ktorá si podľa vášho názoru vyžaduje takisto povstanie ducha na vidieku, nie je to zbytočne emotívne prirovnanie a motivácia, je situácia podľa vás naozaj taká zlá?

„Už prvé kroky nového ministra ukázali, že na lesy bola naviazaná aj korupcia. Korupcia má za následok širokú demoralizáciu pracovníkov, zvlášť, ak pracujú v režime podriadenom autorite – t. j. ak neurobíš čo ja rozhodnem, prídeš o prácu. A to nielen v samotných podnikoch, ale aj na štátnych úradoch či v organizáciách, naviazaných na les. Podriadený autorite je základným nástrojom, ktorý využíval fašizmus. Aj preto sme sa rozhodli zorganizovať cez petíciu Mor ho! symbolické Povstanie a skoncovať s týmito praktikami, ktoré ľudí obmedzujú na slobode. Ide o les, ide o lokálne klimatické podmienky a ide o vodu ako základ života a existencie človeka. Ohrozené sú vodné zdroje a tým zásobovanie obyvateľstva vodou a poľnohospodárska produkcia.

Vedieme spor s niektorými predstaviteľmi organizácií, ktoré deklarujú ochranu prírody. Známa blokáda v apríli 2007 v Tichej doline spôsobila, že za obeť lykožrúta padlo 1000 m³ límb a 140 000 m³smrečín v priebehu štyroch rokov. Limby, dožívajúce sa aj 800 rokov, prežili turecké vpády, svetové vojny, ale neprežili päťročnú starostlivosť samozvaných ochranárov. Lykožrútovi padol za obeť predmet ochrany v siedmich národných prírodných rezerváciách. Ako hovorí pán minister Budaj, sedem perál bolo v procese folklóru ničnerobenia a bezzásahu zničených.

A pritom problém lykožrúta je pomerne jednoduchý. Zdravý les je dovtedy, kým lykožrút vo funkcii sanitára napadne jeden meter kubický dreva na piatich hektároch lesa, t. j. jeden dospelý strom. Stav kalamity, kedy sa lykožrút mení na predátora lesa a je schopný zničiť zdravý strom, nastáva pri piatich metroch kubických napadnutých stromov, t.j. piatich stromoch na piatich hektároch. Celý problém lykožrúta je schopnosť narátať do päť. Aktívne bránenie lesníkom v praxi rôznymi nátlakovými akciami, podporené dokonca rozhodnutiami orgánov štátnej správy, včítane zastavenia trestného stíhania prokurátorom vo veci, demoralizovali lesnícku komunitu. Ale lesy a ekologické služby, na les naviazané patria nám všetkým. Už teraz sú indikované miliardové škody. Podkladom pre petíciu je cca 450 strán odborného textu a záverov.  A tak popri odborných textoch petícia Mor ho! nesie posolstvo nádeje.“

Koľko máte v súčasnosti registrovaných podpisov na petičných hárkoch a s akými ohlasmi na petíciu sa stretávate v jednotlivých regiónoch Slovenska?

„Predbežné sčítanie podpisov sa pohybuje okolo 25 000, a to je len tri mesiace po spustení petície. To nás oprávňuje vstúpiť do rokovania s výborom Národnej rady SR. Naše podklady majú už viac ako 400 strán odborného textu, kde sme biológiu lesa, štandardne používanú v lesníckej praxi a výučbe, doplnili o rovinu moderných analýz lesa ako komplexného adaptívneho  systému, kde úplne jasne odstraňujeme chaos a chirurgicky presne pomenúvame problém a jeho riešenie.

V súvislosti s procesom vyhlásenia pralesov v 76-tich lokalitách máme argumenty, čo je potrebné spraviť v legislatíve a v nižších právnych normách, aby sa neopakoval osud siedmich národných prírodných rezervácií, kde v priebehu ani nie desiatich rokov predmet ochrany zanikol. Sú to perly lesa, ako hovorí pán minister Budaj a tieto treba zodpovedne chrániť.“

Ale ako ich môžu chrániť organizácie, ktoré sami o sebe vyhlasujú, že prírode nerozumejú a preto nebudú robiť nič? Folklór bez zásahu je to isté, akoby sme chceli zrušiť zdravotný systém a lekára pre človeka. Aj pán minister Budaj už pri podozrení na covid19 absolvoval testy, čo je racionálny postup a neprišiel s iniciatívou zrušenia zdravotného systému a lekára...

„Predsa lesník je rozhodujúcu časť v živote lesa jeho lekárom. Lesníci sa doteraz starali o naše perly v podobe pralesných zvyškov a aj preto sa zachovali. Ničnerobenie či bezzásah má dnes istotu – zničí tieto perly lesa cez nerovnováhy v prírodných procesoch. Je to vtedy, keď sa človek z prírody vyčlení a nebude plniť svoju regulačnú úlohu. Naivné chápanie jednoduchých vzťahov príčiny a následku je potrebné zmeniť na jasné pochopenie živého organizmu, akým les je, pričom správnosť overených postupov 300 ročnej lesníckej praxe v podobe znalostí potvrdzujú aj moderné nástroje systémových prístupov k lesu.

Diamant kultúrneho dedičstva na Slovensku – lesníctvo je potrebné chrániť a posunúť na vyššiu úroveň. Nie tým, že budeme ničiť overené zásady a vyhlasovať ich za dogmy, ale tým, že ich dokážeme analyticky lepšie pochopiť v zložitých súvislostiach prírody. Tak ako profesor Korpeľ popísal pralesy Slovenska, tak je možné zistiť a hlbšie pochopiť zákony lesa – ale predsa my ľudia zákony prírody nevieme zmeniť. Ani  Newtonov zákon sily neprestal platiť, keď Schrödinger napísal svoju slávnu rovnicu. A rovnako neprestáva platiť biológia lykožrúta, či biológia dravých šeliem. Nové výskumy však umožňujú hlbšie pochopiť súvislosti v overených znalostiach. Ale nahrádzať znalosti za neoverené výsledky základného výskumu je proste katastrofou, ktorá ničí les a ekológiu s ním spojenú.“

V otvorenom liste ministrovi Jánovi Budajovi deklarujete, že chcete získať pod petíciu 100 000 podpisov, aby ste mohli o nej hovoriť v pléne Národnej rady SR. Čo si od toho sľubujete, aké by mali byť vaše ďalšie kroky a zámery k naplneniu cieľov petície?

„Naďalej beží zbieranie podpisov pod petíciu Mor ho! tak, aby sme dosiahli požadované kritérium 100 000 podpisov, aby na prerokovanie petície bola zvolaná samostatná schôdza Národnej rady SR. Verejné prerokovanie obsahu petície na pôde Národnej rady SR má za cieľ spustiť legislatívny proces systémového riešenia lesa, zharmonizovanie legislatívy s dôrazom na ekologické funkcie lesa, vyjadrené jednak jeho ochranou v legislatíve a jednak v jeho ekonomike ako súčasť štátneho rozpočtu. Za ekologické služby lesa spoločnosť neplatí a táto práca nie je ohodnotená. Zároveň je potrebné v zákone harmonizovať a samostatne vyjadriť sanitárne opatrenia v lese a samostatne vyjadriť hospodárenie v lese, inými slovami zrušiť naivný folklór bez zásahu., ktorý ohrozuje samotnú podstatu lesa.

Petícia Mor ho! s predmetom lesa, vody a klimatických zmien je určená pre lesníka, ochranára prírody, pre poľnohospodára, poľovníka, rybára a včelára a pre občana nielen na vidieku, ale aj mestského človeka pre jeho regeneráciu v prírode. Tvrdíme, že tím odborníkov, ktorí stojí za petíciou prírode rozumie do tej miery, aby sme správnym premietnutím obsahu petície do legislatívy dosiahli stav, aby nevznikali zbytočné škody na lesoch a vodnom režime a na lokálnom vplyve na klimatické zmeny.

V lesoch na Šumave sa stal zločin, povedal v roku 2017 prezident Miloš Zeman. A podobný zločin sa stal v Tatrách. Aj preto sme vyzvali organizátora blokády pána Juraja Smatanu, aby prijal svoju politickú zodpovednosť a rezignoval z funkcie štátneho tajomníka. Petícia  Mor ho! vyjadruje aj postoj ku korupcii. A aj kvôli tomu sme požiadali o podporu širokú verejnosť. Ďakujem v mene petičného výboru a medzinárodného teamu odborníkov všetkým občanom, čo podporili petíciu Mor ho! a tým moderným spôsobom povstali proti ekologickému terorizmu a sabotáži. Mor ho! je proste petícia a zároveň symbol v spore za slobodu a ochranu lesa a prírody.“

Jozef Marko