Riport: Vztyk a lesu zdar! Budúci lesníci a spojenie slušnosti, úcty a tradície
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Dnes som po prvýkrát pracovne navštívil Strednú odbornú školu lesnícku a drevársku Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku. Prvú lesnícku školu v Uhorsku, založenú v roku 1796, v súčasnosti navštevuje 203 budúcich lesníkov, 25 operátorov drevárskej a nábytkárskej výroby a 49 technikov drevostavieb. Riaditeľ školy Ing. Edmund Hatiar, DiS. art. zastávajúci túto pozíciu od začiatku tohto školského roka, ale na škole pracuje už 20 rokov hovorí, že záujem mladých ľudí o štúdium, najmä odborov zameraných na spracovanie dreva, neustále rastie.
A narastá aj záujem žiakov o voliteľné predmety a záujmové aktivity. Na Strednej odbornej škole lesníckej a drevárskej J. D. Matejovie si majú z čoho vyberať. Veď tu pôsobia mladí včelári, sokoliari, trubači, folkloristi, hudobná skupina a od nového školského roka pribudne na škole ďalší atraktívny voliteľný predmet – harvestorové technológie.
Ing. Lukáš Orlovský, PhD. mi spoločne s riaditeľom ukazujú učebňu s ôsmimi novučičkými harvestorovými simulátormi. Mám možnosť vyskúšať si ovládacie prvky na jednom z nich a rýchlo nadobúdam pocit, že reálne sedím v kabíne harvestora a pracujem s ním v lesnom poraste. Žiaci po absolvovaní výučby na týchto simulátoroch získajú také zručnosti, že môžu pracovať ako plnohodnotní operátori moderných harvestorov a forwarderov.
Ing. Edmund Hatiar, DiS art. ma následne sprevádza po škole a ukazuje mi zaujímavo vybavené učebne, školské múzeum s neuveriteľným množstvom historických artefaktov na malom priestore, včelnicu s deviatimi včelími rodinami v areáli školy, bohatú zoologickú zbierku vypreparovaných zvierat a vtákov. Medzi exponátmi nechýba napríklad medveď, kamzík a dokonca sup.
Najviac však pútajú moju pozornosť samotní žiaci. Keď vstupujeme s riaditeľom školy počas prestávky do ktorejkoľvek z učební, v ktorej čakajú na ďalšiu vyučovaciu hodinu, alebo prechádzame po chodbách, kde sedia na lavičkách, všetci do jedného úctivo ihneď vstanú a pozdravia riaditeľa nahlas a zreteľne: Lesu zdar!
V tej chvíli si spomeniem na základnú vojenskú službu, ktorú som si ako absolvent brnenskej lesníckej fakulty odkrútil pred tridsiatimi troma rokmi v Hraniciach na Morave (kde sa mimochodom takisto nachádza stredná odborná lesnícka škola) a na povel Vztyk! zo základných poriadkov, ktoré sme museli ako vojaci prísne dodržiavať.
Pri pohľade na budúcich lesníkov na mňa veľmi zapôsobí, že oni nemusia vstať a pozdraviť predpísaným spôsobom a predsa s tým nemajú žiadny problém, spontánne toto nepísané pravidlo spojenia slušnosti, úcty a tradície dodržiavajú.
A najmä vďaka tomuto zážitku viem už počas odchodu zo Strednej odbornej školy lesníckej a drevárskej J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku, že by som sa rád do nej niekedy ešte vrátil.
Jozef Marko