Prihlásiť

Riport: V Tatrách sú výsledkom lesníckeho úsilia zmiešané lesy s vysokou diverzitou. V niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín

S riaditeľom Štátnych lesov TANAP-u Ing. Jánom Marhefkom sa v deň 17. výročia kalamity z roku 2004 nachádzame na jednej z obnovených plôch kalamitiska, ktoré sa v tatranskom priestore ťahalo v dĺžke približne 40 kilometrov a v šírke od 1,2 do 4 kilometrov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. Zasiahnutých bolo 12 600 hektárov územia. 

Doporučený Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením Foto Jozef Marko Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením

„Nie všetko bolo možné na tomto území spracovávať. 200 tisíc m3 ostalo v bezzásahovej zóne, v ktorej ochrancovia prírody spracovanie drevnej hmoty nepovolili. 400 tisíc m3 kalamitnej hmoty bolo nepravidelne roztrúsených po území v podobe ponechaných zvyškov. Porast od porastu bolo potrebné ponechať v porastoch od 10 do 30 percent dreva. Všetky nespracované poťažbové zvyšky – zlomy, štompy a vývraty sa do tohto objemu započítali a boli odevidované. Do mája 2006 bolo spracovaných viac ako 1,5 mil. m3 tam, kde bolo možné kalamitu spracovať.

V centrálnych Tatrách sa v dôsledku kalamity diali zmeny od prvého dňa. Zmenili sa svetlostné pomery a tým pádom sa razantne zvýšila teplota. Súviselo to aj so stratou malého vodného cyklu, ktorý v Tatrách pred kalamitou bol. Všetky tieto faktory spôsobili oteplenie tohto priestoru, niekde až o 2 – 3 stupne Celzia za rok. Podieľa sa na ňom aj stavebný boom a množstvo asfaltových plôch, ktoré tu v minulosti neboli, pretože tatranské osady sa nachádzali vždy v lese.

Pred 20-timi rokmi prichádzala jar v Tatrách bežne v polovici mája. V tom čase sme začínali v priestore Smokovcov a Vyšných Hágov so zalesňovaním. Po kalamite sme začali zalesňovať v rokoch 2005 a 2006 už 15. marca. Tým, že sa v tomto prostredí stratila stromovitá zložka vegetácie, došlo k rýchlejšiemu nástupu jari, k predĺženiu vegetačného obdobia a k strate vodného cyklu, pretože voda, ktorá bývala pred kalamitou kumulovaná v zdravých zelených stromoch, po kalamite nemala byť kde a čím kumulovaná. Prostredie teda nemohlo byť ochladzované, nemohlo dochádzať k obrovskému výparu, netvoril sa vodný cyklus a tým pádom sa stratil „dážď“, ktorý sme predtým v Tatrách denne zažívali. V posledných 3 – 5 rokoch pozorujeme, že jar nastupuje čoraz neskôr tým, že lesy začali plniť všetky svoje funkcie.“ 

Osobitný obnovný postup, dohodnutý v projekte revitalizácie

Stojíme v poraste s pestrou drevinovou štruktúrou, v ktorom majú mladé stromy výšku niekoľkých metrov. Čo sa tu teda tatranským štátnym lesníkom podarilo za uplynulých 17 rokov dosiahnuť? Ing. Ján Marhefka: „Myslím, že sme tu zásadným spôsobom zvýšili diverzitu. V projekte revitalizácie, na ktorom sa podieľali minsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo životného prostredia plus ich podriadené zložky, vrátane Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u, za účasti Technickej univerzity vo Zvolene, najmä Katedry pestovania lesa Lesníckej fakulty a odborných výskumných pracovníkov Národného lesníckeho centra, bol dohodnutý osobitný obnovný postup.

Každá drevina, ktorá sa na ploche vyskytovala, bola považovaná za drevinu obnovného cieľa. Aj pionierske dreviny, inde možno chápané ako nie veľmi žiaduce, ktoré bývajú v rámci prvých výchovných zásahov v starostlivosti o kultúry spravidla odstraňované, tu ostali ponechané. Nielen kvôli zvýšeniu diverzity v krátkom časovom horizonte, ale aj preto, aby tieto krátkoveké dreviny vytvorili priestor pre staršie dreviny cieľového lesa dovtedy, kým budú schopné fruktifikácie. Prípadne, aby mohlo dôjsť k obnove porastov aj z fragmentov, ktoré tu ostali po kalamite vo forme výstavkov, ktorých je tu bezpočet.

Tieto prípravné dreviny nám zároveň pomáhajú pri uplatňovaní zásad prírode blízkeho hospodárenia, ktoré je tu v Tatrách uplatňované posledných 70 rokov. V centrálnej časti Tatier sme nikdy nemali plánované žiadne veľkoplošné ani maloplošné holoruby. V niekoľkých prípadoch boli zvolené maloplošné formy podrastového hospodárenia, ale na 99 percent prevládali účelové výbery, jednotlivé alebo skupinové, ktoré sa tu používali. Vyplývali spravidla z potreby asanácie škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu.

Podarilo sa tak vytvoriť štruktúru porastov, ktorá na jednej strane napomáhala rastu prirodzeného zmladenia cieľových drevín, na strane druhej sa podarilo udržiavať štruktúru porastov v súlade so zásadami Juklovej krivky. Kalamitou z roku 2004 bol tento proces narušený, pretože vietor zmietol z povrchu zemského takmer všetko, čo mu stálo v ceste. Za rok a pol sa nám vtedy podarilo uvoľniť rozhodujúcu časť kalamitných plôch. Tým sme veľmi pomohli mladým generáciám porastov, ktoré ešte ostali vitálne a tvoria kostru súčasného lesa.

Prichádzame o to, čo kalamitu prežilo...

Následnými výchovnými zásahmi začali byť mladé lesné kultúry uvoľňované. Všetko to, čo na obnovných plochách chýbalo, bolo dopĺňané. V podstate nanovo bola urobená typológia tohto územia. Kolegovia, ktorí robili ekologické prieskumy, vypracovali nové modely hospodárenia s drevinovým zložením tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia diverzita. Do lokalít, ktoré sme dovtedy poznali len ako smrekovcovo-smrekové, naplánovali vtrúsenie jedle na úrovni 10 percent. Naplánovali aj vnášanie limby a tam, kde sme mohli, sme ju dopĺňali.

Výsledkom tohto úsilia sú zmiešané lesy s vysokým štádiom diverzity, v niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín. Umelou obnovou sme na týchto plochách vysadili viac ako 10 miliónov sadeníc. Tu použité revitalizačné postupy v súčasnoti uplatňujeme v oravskej i javorinskej časti Tatier, ale aj v iných lokalitách. Snažíme sa tak dosiahnuť veľkú diverzitu na čo najväčšom území.

Po nadobudnutí účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny od 1. januára 2020 sa žiaľ potýkame s rozhodnutím ochrany prírody rozširovať bezzásahové územia. A to buď formou úplného zákazu spracovania kalamity v dohodnutom manažovanom území, takže postupne vysychajú kompaktné časti porastov v dolinách, ktoré neboli kalamitou z roku 2004 zasiahnuté.

Paradoxne aj v tých častiach, v ktorých ochrancovia prírody nemajú problém s lesníckym manažmentom, obmedzujú ho časovo. Teda v obdobiach, kedy dokážeme tlmiť rozširovanie škodlivých činiteľov - rozmnožovania lykožrúta. Práve vtedy nemôžeme asanačné opatrenia vykonávať. Dochádza teda k tomu, že fragmenty starších porastov, ktoré by mali byť nositeľmi produkcie a ktoré chceme z hľadiska prírode blízkeho pestovania lesa zachovať, nám odchádzajú pred očami.

Akoby nestačilo, že v roku 2004 tie územia boli výrazne poškodené a po sedemnástich rokoch vidíme, že sa nám rany spôsobené kalamitou podarilo uspokojivo zahojiť. Paradoxne pokračujeme v tom, že o to staršie, čo kalamitu prežilo, v úvodzovkách povedané úspešne prichádzame...“

Jozef Marko

Naposledy zmenené: streda, 24 november 2021 10:23
Prečítané: 2936
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu dostupnosť palivového dreva môže do roku 2050 klesnúť o desať percent

Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva: Podľa analýzy envirorezortu…

O čom sa píše

Zobrazenie:49459

Aj Slováci, ktorí majú doma plyn, si robia zásoby dreva. Majú na to dobrý dôvod, píše v titulku článku portál tnlive.sk...

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom zistili, že v mladých porastoch stratili veľa stromov

TÝŽDŇOVKA: Lesomajitelia z Tulčíka si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom…

Aktuálne

Zobrazenie:11705

Obec Tulčík neďaleko Kapušian pri Prešove má 1 321 obyvateľov a dva lesy - Nižný les a Vyšný les. Miestni tak nazývajú lokality...

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným robotníkom. Robota ho baví hoci vie, že les je nevyspytateľný a človek nie je v bezpečí ani v kabíne stroja

TÝŽDŇOVKA: Pri práci v lese takmer prišiel o ruku, ale ostal lesným…

Aktuálne

Zobrazenie:9660

Na začiatku nášho stretnutia mi počas rozprávania operátora LKT-čky, 32 ročného Michala Pasternáka, naskakujú zimomriavky. Na odvoznom mieste, v porastoch...

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z celkového množstva odpadu z obalov tvorili papier a lepenka 40,8 percenta a drevo 16,2 percenta

Slovensko v skupine desiatich krajín s najvyššiou mierou recyklácie plastových odpadov: Z…

O čom sa píše

Zobrazenie:9521

V roku 2024 vzniklo v členských krajinách EÚ 81,5 milióna ton odpadu z obalov, čo predstavuje 181 kg na obyvateľa...

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny sa rôznia podľa regiónov a dodávateľov

Analýza týždňa o vykurovaní rodinných domov palivovým drevom: Dlhodobo najlacnejší spôsob, ceny…

O čom sa píše

Zobrazenie:9226

Vykurovanie rodinných domov palivovým drevom je dlhodobo najlacnejší spôsob zabezpečenia tepla, hoci prináša aj niektoré negatíva, ako je nutnosť skladovania...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva a drevárstva, hovorí ocenený vedec

TÝŽDŇOVKA: Slovensko má všetky predpoklady stať sa európskym lídrom v oblasti lesníctva…

Aktuálne

Zobrazenie:8441

Tento týždeň som odovzdal do pripravovaného októbrového vydania časopisu LES & LETOKRUHY spracovaný rozhovor, ktorý bude súčasťou tématických článkov, venovaných...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu urbáru na Slovensku s jeho inšpiratívnymi počinmi

TÝŽDŇOVKA: Pocta legendárnemu Petrovi Jarošovi, ikonickej Tisícročnej včele, výnimočným Hybiam a najväčšiemu…

Aktuálne

Keď som videl v roku 1983 ako študent 4. ročníka Gymnázia v Považskej Bystrici prvýkrát v kine nový film režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná...

Prečítajte si viac
Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla: Pokles zaznamenali aj ceny vlákniny a piliarskej guľatiny

Priemerná cena stojaceho dreva vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla:…

O čom sa píše

Nové údaje ukazujú, že priemerná cena stojaceho dreva vo verejných lesoch vo Veľkej Británii za posledný rok prudko klesla; pokles...

Prečítajte si viac
Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine, zmiernia sucho aj prívalové zrážky a podporia biodiverzitu

Lesy ČR zrekonštruovali ďalšie vodné nádrže a rybníky: Zadržia vodu v krajine…

O čom sa píše

Vodné nádrže Šanderka a Bítov aj Partizánsky a Neuheuserov rybník zrekonštruovali Lesy ČR na pomedzí Vysočiny a južnej Moravy. Zadržia...

Prečítajte si viac
Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie finančných prostriedkov sa začalo 18. novembra 2026

Pre 345 žiadateľov 7 miliónov eur na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov: Vyplácanie…

Aktuálne

Súkromní obhospodarovatelia lesov získajú finančnú podporu na zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) v rámci výzvy schválila pomoc...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora