Prihlásiť

Riport: V Tatrách sú výsledkom lesníckeho úsilia zmiešané lesy s vysokou diverzitou. V niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín

S riaditeľom Štátnych lesov TANAP-u Ing. Jánom Marhefkom sa v deň 17. výročia kalamity z roku 2004 nachádzame na jednej z obnovených plôch kalamitiska, ktoré sa v tatranskom priestore ťahalo v dĺžke približne 40 kilometrov a v šírke od 1,2 do 4 kilometrov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. Zasiahnutých bolo 12 600 hektárov územia. 

Doporučený Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením Foto Jozef Marko Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením

„Nie všetko bolo možné na tomto území spracovávať. 200 tisíc m3 ostalo v bezzásahovej zóne, v ktorej ochrancovia prírody spracovanie drevnej hmoty nepovolili. 400 tisíc m3 kalamitnej hmoty bolo nepravidelne roztrúsených po území v podobe ponechaných zvyškov. Porast od porastu bolo potrebné ponechať v porastoch od 10 do 30 percent dreva. Všetky nespracované poťažbové zvyšky – zlomy, štompy a vývraty sa do tohto objemu započítali a boli odevidované. Do mája 2006 bolo spracovaných viac ako 1,5 mil. m3 tam, kde bolo možné kalamitu spracovať.

V centrálnych Tatrách sa v dôsledku kalamity diali zmeny od prvého dňa. Zmenili sa svetlostné pomery a tým pádom sa razantne zvýšila teplota. Súviselo to aj so stratou malého vodného cyklu, ktorý v Tatrách pred kalamitou bol. Všetky tieto faktory spôsobili oteplenie tohto priestoru, niekde až o 2 – 3 stupne Celzia za rok. Podieľa sa na ňom aj stavebný boom a množstvo asfaltových plôch, ktoré tu v minulosti neboli, pretože tatranské osady sa nachádzali vždy v lese.

Pred 20-timi rokmi prichádzala jar v Tatrách bežne v polovici mája. V tom čase sme začínali v priestore Smokovcov a Vyšných Hágov so zalesňovaním. Po kalamite sme začali zalesňovať v rokoch 2005 a 2006 už 15. marca. Tým, že sa v tomto prostredí stratila stromovitá zložka vegetácie, došlo k rýchlejšiemu nástupu jari, k predĺženiu vegetačného obdobia a k strate vodného cyklu, pretože voda, ktorá bývala pred kalamitou kumulovaná v zdravých zelených stromoch, po kalamite nemala byť kde a čím kumulovaná. Prostredie teda nemohlo byť ochladzované, nemohlo dochádzať k obrovskému výparu, netvoril sa vodný cyklus a tým pádom sa stratil „dážď“, ktorý sme predtým v Tatrách denne zažívali. V posledných 3 – 5 rokoch pozorujeme, že jar nastupuje čoraz neskôr tým, že lesy začali plniť všetky svoje funkcie.“ 

Osobitný obnovný postup, dohodnutý v projekte revitalizácie

Stojíme v poraste s pestrou drevinovou štruktúrou, v ktorom majú mladé stromy výšku niekoľkých metrov. Čo sa tu teda tatranským štátnym lesníkom podarilo za uplynulých 17 rokov dosiahnuť? Ing. Ján Marhefka: „Myslím, že sme tu zásadným spôsobom zvýšili diverzitu. V projekte revitalizácie, na ktorom sa podieľali minsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo životného prostredia plus ich podriadené zložky, vrátane Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u, za účasti Technickej univerzity vo Zvolene, najmä Katedry pestovania lesa Lesníckej fakulty a odborných výskumných pracovníkov Národného lesníckeho centra, bol dohodnutý osobitný obnovný postup.

Každá drevina, ktorá sa na ploche vyskytovala, bola považovaná za drevinu obnovného cieľa. Aj pionierske dreviny, inde možno chápané ako nie veľmi žiaduce, ktoré bývajú v rámci prvých výchovných zásahov v starostlivosti o kultúry spravidla odstraňované, tu ostali ponechané. Nielen kvôli zvýšeniu diverzity v krátkom časovom horizonte, ale aj preto, aby tieto krátkoveké dreviny vytvorili priestor pre staršie dreviny cieľového lesa dovtedy, kým budú schopné fruktifikácie. Prípadne, aby mohlo dôjsť k obnove porastov aj z fragmentov, ktoré tu ostali po kalamite vo forme výstavkov, ktorých je tu bezpočet.

Tieto prípravné dreviny nám zároveň pomáhajú pri uplatňovaní zásad prírode blízkeho hospodárenia, ktoré je tu v Tatrách uplatňované posledných 70 rokov. V centrálnej časti Tatier sme nikdy nemali plánované žiadne veľkoplošné ani maloplošné holoruby. V niekoľkých prípadoch boli zvolené maloplošné formy podrastového hospodárenia, ale na 99 percent prevládali účelové výbery, jednotlivé alebo skupinové, ktoré sa tu používali. Vyplývali spravidla z potreby asanácie škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu.

Podarilo sa tak vytvoriť štruktúru porastov, ktorá na jednej strane napomáhala rastu prirodzeného zmladenia cieľových drevín, na strane druhej sa podarilo udržiavať štruktúru porastov v súlade so zásadami Juklovej krivky. Kalamitou z roku 2004 bol tento proces narušený, pretože vietor zmietol z povrchu zemského takmer všetko, čo mu stálo v ceste. Za rok a pol sa nám vtedy podarilo uvoľniť rozhodujúcu časť kalamitných plôch. Tým sme veľmi pomohli mladým generáciám porastov, ktoré ešte ostali vitálne a tvoria kostru súčasného lesa.

Prichádzame o to, čo kalamitu prežilo...

Následnými výchovnými zásahmi začali byť mladé lesné kultúry uvoľňované. Všetko to, čo na obnovných plochách chýbalo, bolo dopĺňané. V podstate nanovo bola urobená typológia tohto územia. Kolegovia, ktorí robili ekologické prieskumy, vypracovali nové modely hospodárenia s drevinovým zložením tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia diverzita. Do lokalít, ktoré sme dovtedy poznali len ako smrekovcovo-smrekové, naplánovali vtrúsenie jedle na úrovni 10 percent. Naplánovali aj vnášanie limby a tam, kde sme mohli, sme ju dopĺňali.

Výsledkom tohto úsilia sú zmiešané lesy s vysokým štádiom diverzity, v niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín. Umelou obnovou sme na týchto plochách vysadili viac ako 10 miliónov sadeníc. Tu použité revitalizačné postupy v súčasnoti uplatňujeme v oravskej i javorinskej časti Tatier, ale aj v iných lokalitách. Snažíme sa tak dosiahnuť veľkú diverzitu na čo najväčšom území.

Po nadobudnutí účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny od 1. januára 2020 sa žiaľ potýkame s rozhodnutím ochrany prírody rozširovať bezzásahové územia. A to buď formou úplného zákazu spracovania kalamity v dohodnutom manažovanom území, takže postupne vysychajú kompaktné časti porastov v dolinách, ktoré neboli kalamitou z roku 2004 zasiahnuté.

Paradoxne aj v tých častiach, v ktorých ochrancovia prírody nemajú problém s lesníckym manažmentom, obmedzujú ho časovo. Teda v obdobiach, kedy dokážeme tlmiť rozširovanie škodlivých činiteľov - rozmnožovania lykožrúta. Práve vtedy nemôžeme asanačné opatrenia vykonávať. Dochádza teda k tomu, že fragmenty starších porastov, ktoré by mali byť nositeľmi produkcie a ktoré chceme z hľadiska prírode blízkeho pestovania lesa zachovať, nám odchádzajú pred očami.

Akoby nestačilo, že v roku 2004 tie územia boli výrazne poškodené a po sedemnástich rokoch vidíme, že sa nám rany spôsobené kalamitou podarilo uspokojivo zahojiť. Paradoxne pokračujeme v tom, že o to staršie, čo kalamitu prežilo, v úvodzovkách povedané úspešne prichádzame...“

Jozef Marko

Naposledy zmenené: streda, 24 november 2021 10:23
Prečítané: 983
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Slovenská lesnícka komora: Minister Ján Budaj nenávidí lesníkov do takej miery, že ich dokonca viní z vysychania riek a studní. Mal by zvážiť zotrvanie vo funkcii

Slovenská lesnícka komora: Minister Ján Budaj nenávidí lesníkov do takej miery, že…

Aktuálne

Zobrazenie:4725

Slovenská lesnícka komora vníma aktuálny status ministra životného prostredia Jána Budaja na sociálnej sieti, v ktorom obviňuje lesníkov z vysychania studní a riek...

Komentár: Stanovisko Slovenskej lesníckej komory nie je nedorozumením

Komentár: Stanovisko Slovenskej lesníckej komory nie je nedorozumením

Aktuálne

Zobrazenie:4449

Nuž, mediálni mágovia z Ministerstva životného prostredia SR sa zas snažia naprávať ministrovo prestrelenie, ale kto vie čítať s porozumením, ťažko môže...

Profesor Pavel Hell: Ochranárske spolky a nadácie zneužívajú v snahe o likvidáciu poľovníctva city a nevedomosť najmä mestského obyvateľstva, odtrhnutého od prírody

Profesor Pavel Hell: Ochranárske spolky a nadácie zneužívajú v snahe o likvidáciu…

O čom sa píše

Zobrazenie:4052

11. augusta si spomenieme na Prof. Pavla Hella, ktorý odišiel navždy z tohto sveta v roku 2009. Narodil sa v roku...

Medveď naháňa ľuďom strach pri Prešove: Žiadna sranda, komentujú jeho pohyb v blízkosti mesta

Medveď naháňa ľuďom strach pri Prešove: Žiadna sranda, komentujú jeho pohyb v…

O čom sa píše

Zobrazenie:3944

Len nedávno sme vás informovali o tom, že sa medveď objavil až v troch obciach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti...

Pozvánka na Furmanské preteky v Sobranciach: O Pohár Štefana Staška, milovníka lesníctva, poľovníctva a regiónu, v ktorom žil

Pozvánka na Furmanské preteky v Sobranciach: O Pohár Štefana Staška, milovníka lesníctva…

Aktuálne

Zobrazenie:3720

Pred dvanástimi rokmi sa začala písať história Furmanských pretekov na Sobranecku. Najprv svojpomocne furmani pod vedením furmana Janka Plišku organizovali...

Poznámka: Slovenské medvede nie sú izolované. Akí vedci sa to vlastne podpísali pod nedávno zverejnenú analýzu ich početnosti...?

Poznámka: Slovenské medvede nie sú izolované. Akí vedci sa to vlastne podpísali…

O čom sa píše

Zobrazenie:3673

Štátna ochrana prírody SR a Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej v Prahe nedávno zverejnili informáciu o tom, že na základe modelovania veľkosti populácie...

Hlavné správy

Hory vyčistili od stoviek kilogramov odpadu: Našli kusy oblečenia, plechovky od farieb, perovanie do auta aj detskú plastovú pištoľ

Hory vyčistili od stoviek kilogramov odpadu: Našli kusy oblečenia, plechovky od farieb…

Aktuálne

Takmer štvrť tony odpadu sa podarilo vyzbierať dobrovoľníkom v Tatranskom národnom parku počas včerajšej akcie Čisté hory. Ďalších vyše dvesto kilogramov...

Prečítajte si viac
Mestské lesy Košice: Výmera bezzásahového režimu má nadštandardný podiel, hospodárime environmentálne, sociálne a ekonomicky správne

Mestské lesy Košice: Výmera bezzásahového režimu má nadštandardný podiel, hospodárime environmentálne, sociálne…

O čom sa píše

Výmera bezzásahového režimu v košických lesoch má nadštandardný podiel. Pre TASR to v reakcii na novú kampaň za reformu hospodárenia...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Lesníci sa nevedia predať a tak predávajú výsledky ich práce ochrancovia prírody a ekoaktivisti. A zaradzujú ďalšie a ďalšie odborne obhospodarované lesy do bezzásahu

TÝŽDŇOVKA: Lesníci sa nevedia predať a tak predávajú výsledky ich práce ochrancovia…

Aktuálne

S jedlom rastie chuť. Lesoochranárske zoskupenie VLK urobilo všetko možné, aby štát vyhnal z odborne a starostlivo obhospodarovaných a vitálnych...

Prečítajte si viac
Vedci a lesníci realizujú projekt príkladného spôsobu obnovy lesa po kalamite: Diferencované postupy majú zaistiť pestrosť a stabilitu vznikajúcich porastov

Vedci a lesníci realizujú projekt príkladného spôsobu obnovy lesa po kalamite: Diferencované…

O čom sa píše

Vedci z Výzkumního ústavu lesního hospodářství a myslivosti v Českej republike pripravili a začali realizovať v spolupráci s Lesným družstvom obce...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora