Prihlásiť

Riport: V Tatrách sú výsledkom lesníckeho úsilia zmiešané lesy s vysokou diverzitou. V niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín

S riaditeľom Štátnych lesov TANAP-u Ing. Jánom Marhefkom sa v deň 17. výročia kalamity z roku 2004 nachádzame na jednej z obnovených plôch kalamitiska, ktoré sa v tatranskom priestore ťahalo v dĺžke približne 40 kilometrov a v šírke od 1,2 do 4 kilometrov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. Zasiahnutých bolo 12 600 hektárov územia. 

Doporučený Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením Foto Jozef Marko Ing. Ján Marhefka na obnovej kalamitnej ploche s pestrým drevinovým zložením

„Nie všetko bolo možné na tomto území spracovávať. 200 tisíc m3 ostalo v bezzásahovej zóne, v ktorej ochrancovia prírody spracovanie drevnej hmoty nepovolili. 400 tisíc m3 kalamitnej hmoty bolo nepravidelne roztrúsených po území v podobe ponechaných zvyškov. Porast od porastu bolo potrebné ponechať v porastoch od 10 do 30 percent dreva. Všetky nespracované poťažbové zvyšky – zlomy, štompy a vývraty sa do tohto objemu započítali a boli odevidované. Do mája 2006 bolo spracovaných viac ako 1,5 mil. m3 tam, kde bolo možné kalamitu spracovať.

V centrálnych Tatrách sa v dôsledku kalamity diali zmeny od prvého dňa. Zmenili sa svetlostné pomery a tým pádom sa razantne zvýšila teplota. Súviselo to aj so stratou malého vodného cyklu, ktorý v Tatrách pred kalamitou bol. Všetky tieto faktory spôsobili oteplenie tohto priestoru, niekde až o 2 – 3 stupne Celzia za rok. Podieľa sa na ňom aj stavebný boom a množstvo asfaltových plôch, ktoré tu v minulosti neboli, pretože tatranské osady sa nachádzali vždy v lese.

Pred 20-timi rokmi prichádzala jar v Tatrách bežne v polovici mája. V tom čase sme začínali v priestore Smokovcov a Vyšných Hágov so zalesňovaním. Po kalamite sme začali zalesňovať v rokoch 2005 a 2006 už 15. marca. Tým, že sa v tomto prostredí stratila stromovitá zložka vegetácie, došlo k rýchlejšiemu nástupu jari, k predĺženiu vegetačného obdobia a k strate vodného cyklu, pretože voda, ktorá bývala pred kalamitou kumulovaná v zdravých zelených stromoch, po kalamite nemala byť kde a čím kumulovaná. Prostredie teda nemohlo byť ochladzované, nemohlo dochádzať k obrovskému výparu, netvoril sa vodný cyklus a tým pádom sa stratil „dážď“, ktorý sme predtým v Tatrách denne zažívali. V posledných 3 – 5 rokoch pozorujeme, že jar nastupuje čoraz neskôr tým, že lesy začali plniť všetky svoje funkcie.“ 

Osobitný obnovný postup, dohodnutý v projekte revitalizácie

Stojíme v poraste s pestrou drevinovou štruktúrou, v ktorom majú mladé stromy výšku niekoľkých metrov. Čo sa tu teda tatranským štátnym lesníkom podarilo za uplynulých 17 rokov dosiahnuť? Ing. Ján Marhefka: „Myslím, že sme tu zásadným spôsobom zvýšili diverzitu. V projekte revitalizácie, na ktorom sa podieľali minsterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo životného prostredia plus ich podriadené zložky, vrátane Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u, za účasti Technickej univerzity vo Zvolene, najmä Katedry pestovania lesa Lesníckej fakulty a odborných výskumných pracovníkov Národného lesníckeho centra, bol dohodnutý osobitný obnovný postup.

Každá drevina, ktorá sa na ploche vyskytovala, bola považovaná za drevinu obnovného cieľa. Aj pionierske dreviny, inde možno chápané ako nie veľmi žiaduce, ktoré bývajú v rámci prvých výchovných zásahov v starostlivosti o kultúry spravidla odstraňované, tu ostali ponechané. Nielen kvôli zvýšeniu diverzity v krátkom časovom horizonte, ale aj preto, aby tieto krátkoveké dreviny vytvorili priestor pre staršie dreviny cieľového lesa dovtedy, kým budú schopné fruktifikácie. Prípadne, aby mohlo dôjsť k obnove porastov aj z fragmentov, ktoré tu ostali po kalamite vo forme výstavkov, ktorých je tu bezpočet.

Tieto prípravné dreviny nám zároveň pomáhajú pri uplatňovaní zásad prírode blízkeho hospodárenia, ktoré je tu v Tatrách uplatňované posledných 70 rokov. V centrálnej časti Tatier sme nikdy nemali plánované žiadne veľkoplošné ani maloplošné holoruby. V niekoľkých prípadoch boli zvolené maloplošné formy podrastového hospodárenia, ale na 99 percent prevládali účelové výbery, jednotlivé alebo skupinové, ktoré sa tu používali. Vyplývali spravidla z potreby asanácie škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu.

Podarilo sa tak vytvoriť štruktúru porastov, ktorá na jednej strane napomáhala rastu prirodzeného zmladenia cieľových drevín, na strane druhej sa podarilo udržiavať štruktúru porastov v súlade so zásadami Juklovej krivky. Kalamitou z roku 2004 bol tento proces narušený, pretože vietor zmietol z povrchu zemského takmer všetko, čo mu stálo v ceste. Za rok a pol sa nám vtedy podarilo uvoľniť rozhodujúcu časť kalamitných plôch. Tým sme veľmi pomohli mladým generáciám porastov, ktoré ešte ostali vitálne a tvoria kostru súčasného lesa.

Prichádzame o to, čo kalamitu prežilo...

Následnými výchovnými zásahmi začali byť mladé lesné kultúry uvoľňované. Všetko to, čo na obnovných plochách chýbalo, bolo dopĺňané. V podstate nanovo bola urobená typológia tohto územia. Kolegovia, ktorí robili ekologické prieskumy, vypracovali nové modely hospodárenia s drevinovým zložením tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia diverzita. Do lokalít, ktoré sme dovtedy poznali len ako smrekovcovo-smrekové, naplánovali vtrúsenie jedle na úrovni 10 percent. Naplánovali aj vnášanie limby a tam, kde sme mohli, sme ju dopĺňali.

Výsledkom tohto úsilia sú zmiešané lesy s vysokým štádiom diverzity, v niektorých porastoch až s desiatkou rôznych druhov drevín. Umelou obnovou sme na týchto plochách vysadili viac ako 10 miliónov sadeníc. Tu použité revitalizačné postupy v súčasnoti uplatňujeme v oravskej i javorinskej časti Tatier, ale aj v iných lokalitách. Snažíme sa tak dosiahnuť veľkú diverzitu na čo najväčšom území.

Po nadobudnutí účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny od 1. januára 2020 sa žiaľ potýkame s rozhodnutím ochrany prírody rozširovať bezzásahové územia. A to buď formou úplného zákazu spracovania kalamity v dohodnutom manažovanom území, takže postupne vysychajú kompaktné časti porastov v dolinách, ktoré neboli kalamitou z roku 2004 zasiahnuté.

Paradoxne aj v tých častiach, v ktorých ochrancovia prírody nemajú problém s lesníckym manažmentom, obmedzujú ho časovo. Teda v obdobiach, kedy dokážeme tlmiť rozširovanie škodlivých činiteľov - rozmnožovania lykožrúta. Práve vtedy nemôžeme asanačné opatrenia vykonávať. Dochádza teda k tomu, že fragmenty starších porastov, ktoré by mali byť nositeľmi produkcie a ktoré chceme z hľadiska prírode blízkeho pestovania lesa zachovať, nám odchádzajú pred očami.

Akoby nestačilo, že v roku 2004 tie územia boli výrazne poškodené a po sedemnástich rokoch vidíme, že sa nám rany spôsobené kalamitou podarilo uspokojivo zahojiť. Paradoxne pokračujeme v tom, že o to staršie, čo kalamitu prežilo, v úvodzovkách povedané úspešne prichádzame...“

Jozef Marko

Naposledy zmenené: streda, 24 november 2021 10:23
Prečítané: 509
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné a logické fakty

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné…

O čom sa píše

Zobrazenie:12321

Boli to práve poľovníci, ktorí pred 90 rokmi začali medvede chrániť a vďaka nim u nás nevyhynuli. Preto je nekorektné...

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách niekoľkometrové mladiny s pestrým drevinovým zložením

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách…

O čom sa píše

Zobrazenie:10813

Štátny lesník z Muráňa Ing. Cyril Bábeľa ml. píše na svojom profile na sociálnej sieti krátko a výstižne o hospodárení...

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má existenčné problémy. Kvôli ochranárom

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má…

O čom sa píše

Zobrazenie:7525

Pred dvoma týždňami som sa stretol s predsedami troch urbárov, ktorých podielnici vlastnia pôdu vo Vrátnej doline pri Terchovej v Malej Fatre...

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako…

O čom sa píše

Zobrazenie:7102

Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec...

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred Národnou radou SR

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred…

Aktuálne

Zobrazenie:4826

Organizátori zhromaždenia súkromných vlastníkov lesov, poľnohospodárov, lesníkov, poľovníkov a obyvateľov vidieka pozývajú všetkých v stredu 3. novembra 2021 o 15.30 hod. pred budovu...

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:4127

Ako keby nestačilo presúvať pozemky, riešiť lúky a pasienky ďalšími obmedzeniami, tak LESY SR  vyhlásia v takom chaose a neistote reorganizáciu. Začnime niekde...

Hlavné správy

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Aktuálne

Uverejňujeme odpovede na anketové otázky, zaslané 16 stranám - 9 pôsobí v parlamente, 7 je mimoparlamentných. Odpovedali 4 parlamentné strany a 3...

Prečítajte si viac
Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

O čom sa píše

Ako ďalej s pestovaním smreka na Slovensku? znie titulok štvorstranovej analýzy Ing. Martina Moravčíka, CSc. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, uverejnenej...

Prečítajte si viac
O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni zachovaní pre budúcnosť

O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni…

O čom sa píše

Aká je hodnota tohto duba?, pýta sa v aktuálnom statuse s fotografiou velikána na sociálnej sieti štátna lesníčka Ing. Lenka Matejdesová. A odpovedá...

Prečítajte si viac
Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

O čom sa píše

Tí súčasní ochrancovia prírody sú ale poriadni výmyselníci! Najnovšie prišli s neuveriteľne odvážnym a možno aj trochu streleným nápadom. V Národnom parku České...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo