Reakcia Správy Tatranského národného parku: Iniciatíva My sme les pokračuje v kauze hlucháňa v zavádzaní verejnosti a ďalej klame

„Chceme ubezpečiť verejnosť, že v lokalite Pavúčia dolina nikdy neprišlo k zničeniu biotopu hlucháňa hôrneho. Asanačné zásahy boli realizované v súlade s platnou legislatívou a z dôvodu pôsobenia škodlivých činiteľov vetra a podkôrneho hmyzu. Všetky skutočnosti dôsledne vysvetlíme. Čítanie je to síce na dlhšie, avšak je potrebné veci uviesť na pravú mieru,“ píše v aktuálnom statuse Správa TANAP-u.

FAKTY

Asanačná ťažba nie je v národnom parku zakázaná. Lesný zákon ju v prípade výskytu škodlivých činiteľov vyžaduje. Lokalita Pavúčej doliny nepatrí do 5. stupňa ochrany a nie je tu vydané žiadne rozhodnutie o bezzásahovosti. Hlucháň sa tu naďalej vyskytuje, čo potvrdzuje, že aj aktívny manažment je účinným nástrojom jeho ochrany.

Predmetné porasty (napr. 58c1, 58a0, 1588a1 a JPRL č. 2306_1) sa nachádzajú MIMO ZÓN s pasívnym manažmentom hlucháňa hôrneho. Podľa platného Programu záchrany hlucháňa hôrneho sú práveže zaradené do režimu aktívneho manažmentu, ktorý zahŕňa cielené lesohospodárske zásahy na podporu vhodného biotopu tohto druhu. Porast 1588a1 v Belianskych Tatrách v programe záchrany vôbec nie je zahrnutý do zón s výskytom hlucháňa hôrneho. Tu sa uplatňuje v súlade so zákonom prírode blízke obhospodarovanie lesa. Takže My sme les preukázateľne šíri dezinformácie.

Navyše, v lokalite Hrádok – Pavúčia dolina boli ponechané stovky stromov na dožitie či hradovanie a zároveň prebiehajú cielene vedené zásahy v mladinách. Hlucháne tu pravidelne tokajú aj mimo lesných porastov, napríklad na trvalých trávnatých plochách.

Zdôrazňujeme, že uplatňujeme prírode blízke obhospodarovanie lesa a všetky zásahy vykonávame v súlade so zákonom, platnými predpismi a odbornými dokumentmi. Hlucháň hôrny potrebuje na svoj život pestrý biotop – zahŕňajúci aj holiny, rozvoľnené porasty či lúčne spoločenstvá. Mladiny bez zásahu a nepriechodné húštiny mu nevyhovujú, čo určite vedia aj ochranári z My sme les.

IDE MY SME LES SKUTOČNE O HLUCHÁNE?

Ďalšia lož, ktorú My sme les podsúva verejnosti je, že nerešpektujeme hranice zón. Na takéto obvinenia by sme očakávali aj konkrétne dôkazy, nielen PR statusy na sociálnych sieťach. Tieto hranice plne rešpektujeme a sú totožné s verziou programu ochrany hlucháňa z roku 2018.

Upozorňujeme, že na jej tvorbe sa podieľali aj členovia My sme les. Považujeme preto za nepochopiteľné, že dnes tieto zóny spochybňujú. Mrzí nás, že My sme les nepozná obsah programu, ktorý pomáhali vytvárať. Šírením dezinformácií tak znižujú dôveru verejnosti v odborné nástroje ochrany prírody, na ktorých sami participovali.

Zaujímavá je aj skutočnosť, že v lokalite Pavúčia dolina boli asanačné zásahy realizované aj v období, keď bola Správa TANAP-u pod iným vedením. Vtedy iniciatíva My sme les proti týmto zásahom nenamietala. Preto je na mieste otázka, či ozaj nejde o účelové očierňovanie Správy TANAP-u a ochrana prírody hrá v tomto prípade iba rukojemníka.

My sme les systematicky prináša rôzne kauzy, ktoré majú poškodiť dobré meno Správy TANAP-u, no doteraz sa ani jedna nepotvrdila. Ako príklad uvedieme obvinenie z nadmernej ťažby, ktorú preukázateľne schválilo predchádzajúce vedenie či fáma o plánovanom usmrtení bobra v Javorovej doline. Ten ich srdečne pozdravuje a po jeho presídlení sa mu naďalej v národnom parku nadmieru darí. Veľmi sa z jeho prítomnosti tešíme.

Na záver vyzývame iniciatívu My sme les, aby svoj vplyv na verejnosť využívala na šírenie faktov a podporu skutočnej ochrany prírody. V spomínaných lokalitách hlucháňa opakovane evidujeme jeho rušenie motorovými vozidlami či neprimeraným pohybom návštevníkov, čo má na tento vzácny druh reálny negatívny vplyv.

Sme otvorení konštruktívnemu dialógu, ako tejto ikone slovenskej prírody vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky na život. Ten však musí byť postavený na úprimnej snahe docieliť výsledok a nie na osobnej antipatii iniciatívy My sme les k novému vedeniu. Dvere sú stále otvorené.