Glosa: Hospodárenie v lese nemožno vyjadriť jednoduchou rovnicou Meter kubický = Čistý zisk

Jeden lesnícky odborník (tiež ho nebudeme menovať, pretože máme skúsenosť, že by mohol vnímať zverejnenie statusu ako porušenie jeho autorských práv) v reakcii na sociálnej sieti upozornil, že poslanec redukuje komplexný ekosystémový a podnikateľský model lesného hospodárstva na jednoduchú rovnicu: meter kubický = čistý zisk. Následne vymenoval množstvo objektívnych faktov, ktoré potvrdzujú, že to tak v obhospodarovaní lesov rozhodne nie je.  

Stoja za prečítanie a osvojenie si odbornej argumentácie. Uvažujúcim ľuďom neznalým problematiky zároveň dobre poslúžia na to, aby sa zamysleli. Napríklad aj nad tým, akým spôsobom ich dokážu niektorí politici oslovovať.

Poďme k veci. Všetci lesnícki odborníci vedia, že ťažba dreva zďaleka neznamená čistý príjem do pokladnice. „Kým tržby za drevo sa pohybujú v stovkách miliónov eur, celkové náklady na jeho získanie a následnú obnovu sú obrovské. LESY SR totiž nevykonávajú len samotnú ťažbu, ale starajú sa o kompletný životný cyklus lesa. Tieto činnosti generujú vysoké výdavky bez okamžitého finančného výnosu.

Vezmime si za príklad rok 2024, keď štátny podnik vyťažil približne 4,8 milióna m³ dreva a dosiahol tržby 301 miliónov eur. Priemerná predajná cena za 1 m³ tak bola približne 62,70 eura. Bežný občan si pod drevom predstaví drahú guľatinu na nábytok za stovky eur, no väčšinu ťažby tvorí vláknina, palivové drevo a kalamitná hmota – v roku 2024 tvorila kalamita takmer 60 % celej ťažby. Takéto drevo je znehodnotené podkôrnym hmyzom a predáva sa výrazne lacnejšie.

Do konečnej ekonomiky výrazne vstupuje aj takzvaná diferenciálna renta – teda rozdiel v nákladoch a výnosoch, ktorý vzniká v dôsledku odlišných prírodných podmienok a dopravnej dostupnosti porastov. Iné náklady má ťažba v rovinatom a ľahko prístupnom teréne a úplne iné v strmých, neprístupných horských svahoch, kde treba použiť drahé lanovky a drevo približovať na veľké vzdialenosti. Štátny podnik pritom musí hospodáriť na celom zverenom území, nielen v tých najvýnosnejších lokalitách.

Pozrime sa na reálne náklady na jeden kubický meter dreva. Priame náklady na ťažbu a približovanie sú približne 23,00 € / m³. Aby sa kmeň dostal z lesa k odvoznej ceste, podnik musí zaplatiť pilčíkov, ťažké mechanizmy, lanovky či harvestory. Pestovná činnosť a ochrana lesa stojí podnik približne 10 – 12 € / m³.

Z vyťaženého kubíka treba zaplatiť vyčistenie plochy, kúpu sadeníc, ich ručné vysadenie, niekoľkoročné vyžínanie buriny okolo mladých stromčekov a ochranu proti zveri či podkôrnemu hmyzu. Náklady na údržbu ciest, réžiu, mzdy a dane sú približne 25 – 27 € / m³. Podnik spravuje tisíce kilometrov lesných ciest, platí dane z nehnuteľností obciam a zamestnáva približne 3 500 ľudí.

Keď od priemernej tržby 62,70 eura odpočítame všetky povinné náklady (približne 60,80 eura), podniku ostane čistý zisk po zdanení okolo 1,20 až 1,90 eura na 1 m³ (v roku 2024 to bolo približne 1,22 eura na kubík). Ak v ďalšom roku klesnú svetové ceny dreva o 5 až 10 %, alebo stúpne podiel lacného kalamitného dreva, táto tenká marža sa okamžite scvrkne na približne 0,30 eura na 1 m³.

Pri ťažbe 3 miliónov kubíkov to znamená presne spomínaný zisk okolo jedného milióna eur. Politická skratka ignoruje biológiu aj lesnícku ekonomiku. Ak by chcel pán poslanec okamžite zvýšiť zisk z 1 milióna na 30 miliónov eur, musel by buď zastaviť zalesňovanie a údržbu ciest, alebo cielene vyrúbať len tie najkvalitnejšie, najstaršie zdravé bučiny a dubiny v najlepšie dostupných lokalitách (teda vyťažiť len porasty s najvyššou diferenciálnou rentou). Obe riešenia by v horizonte desiatich rokov znamenali ekologickú a hospodársku katastrofu,“ uviedol skúsený odborník

Niet čo dodať. Stačí len popremýšľať a vytvoriť si vlastný názor.

Jozef Marko