Reakcia: Prikloňme sa viac k využívaniu prírodných procesov, trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov tak posunieme na vyššiu úroveň
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Uvádzam k prezentovaným názorom niekoľko postrehov a mojich skúseností: TÝŽDŇOVKA: Odborník na hospodársku úpravu lesov hovorí, že vekovo, výškovo a priestorovo diferencovanú štruktúru porastu je možné dosiahnuť len jeho obnovou | LesMedium.sk - Stránka lesníkov, majiteľov a priateľov lesa. Výchova a štruktúra porastov - správne realizované prebierky s dobrou intenzitou a smerovaním zásahu (uvoľňovacie, štrukturalizačné) sú veľmi dôležitým predpokladom v procese prebudovy porastov na trvalo viacetážové porasty (TVEP) a mozaikové porasty.
Foto Jozef Marko
Ing. Pavel Mikluš
Dosiahnutie a udržanie vhodnej hrúbkovej štruktúry v prebierkach je rozhodujúcim predpokladom na plynulý prechod do obnovy nerúbaňovým spôsobom, jednotlivým a hlúčikovým výberom s obnovnou dobou 50 – 60 rokov. Platí do aj pre bučiny a po 20 ročných skúsenostiach som presvedčený, že prírode blízke hospodárenie v lesoch (PBHL) je funkčný a efektívnejší koncept aj v bučinách.
Dokonalé sprístupnenie porastov asi nebudeme mať nikdy, je na mieste skôr otázka uplatnenej technológie a používanej techniky v ťažbe. Keď vieme vykonávať v porastoch prebierky, čo je jednotlivý výber stromov, prečo by sme nevedeli pokračovať v týchto porastoch obnovou jednotlivým, hlúčikovým, prípadne skupinovým výberom?
Určite sa to dá bez dokonalosti dopravnej siete, aj keď sú náklady na ťažbu vyššie, hlavne pri prvých zásahoch, ako pri rúbaniach, ale benefity, ktoré mi to prinesie, či už ekonomické, ekologické, v estetike lesa atď. sú neporovnateľne priaznivejšie.
Dôvod vyšších nákladov na ťažbu nám nemôže stačiť na odmietnutie konceptu PBHL, keď jeho produktom sú preukázateľne lesy menej nákladové, menej rizikové, s vyššou objemovou, hodnotovou produkciou a v neposlednom rade aj estetikou.
Rovnako si myslím, že PBHL je vhodný a potrebný koncept aj do lesov osobitného určenia – prímestské lesy (vnímanie návštevníkov, ekonomika vlastníka...), génové základne, vodné zdroje, lesnícka výučba atď., nevidím tam konflikt s PBHL, práve naopak.
Súhlasím s Ing. Petrrom Zimom a takto aj my komunikujeme a prezentujeme, že s prebudovou treba začať už pri výchove porastov, dokonca už pri prerezávkach musí mať lesník predstavu o vývoji a smerovaní porastu. Nemyslím, že zástancovia nerúbaňového spôsobu obhospodarovania hovoria o prebudove vo veku 110 – 120 rokov.
Skôr hovoríme, že napr. v bučinách je vhodné znížiť rubnú dobu, pri dobrých uvoľňovacích prebierkach a pri dlhšej obnovnej dobe končiť s obnovou vo veku 120 – 130 rokov. Keď ešte hovoríme o veku. Malo by byť našou spoločnou myšlienkou, že sa treba viac prikloniť k využívaniu a rešpektovaniu prírodných procesov a menej tieto procesy riadiť cez nedokonalé ľudské paragrafy. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov týmto môžeme posunúť na vyššiu úroveň.
Autor: Ing. Pavel Mikluš
Zdroj: Diskusný príspevok autora na FB stránke LES & LETOKRUHY
Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
S postojmi a argumentami Ing.P. Zimu a Paliho Mikluša sa mi dá súhlasiť. Aj ich podporujem a snažím sa ich uvádzať do praxe môjho OLH. Len jedno ale: Dá sa to síce všade a začať treba už v juvenilných štádiách porastov. Ešte tak presvedčiť konateľov obchodných spoločností , resp. vlastníka ako takého, keďže je to fakt drahšie. A ešte som nepočul aby vlastník prežil len s dobrých dojmov a pohľadu na les iných. Vždy skrátka potrebujeme zdroje a tie získavame jedine za komoditu DREVO. Štát sa tu chová doslova macošsky. A to, že sa to toho "montuje" ešte úradník, resp. politik je už len hrubá botka.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.