Poznámka: Môže byť plnohodnotným lesníkom ten, kto sa bojí hovoriť o dreve?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Kto sa bojí, nech nejde do lesa, hovorí známe príslovie, používané vo význame, že ak sa niekto niečoho obáva, mal by sa tomu vyhnúť. V tejto súvíslosti mi napadla určitá paralela a rečnícka otázka: Môže byť plnohodnotným lesníkom ten, kto sa bojí hovoriť o dreve? Kto má iba plné ústa populistických spojení ako sú ekosystémové služby, prírode blízke hospodárenie v lese, zachovanie biodiverzity, uhlíková bilancia, ponechanie stromov na dožitie a podobne?
Všetci lesníci predsa veľmi dobre vedia, ale pre niektorých je pohodlnejšie alibisticky sa vyhýbať tomu, aby aj verejnosť vedela a naplno si uvedomila fakt, že práve vďaka odbornému pestovaniu kvalitného dreva, jeho ťažbe a optimálnemu zhodnocovaniu stromov v lesných porastoch získavajú vlastníci a užívatelia lesov finančné zdroje na zabezpečovanie všetkých funkcií lesa.
Peniaze za predaj dreva môžu obhospodarovatelia lesov reinvestovať do ich obnovy, do budovania lesnej cestnej siete, ktorú radi využívajú cykloturisti, do altánkov, ohnísk, náučných chodníkov a upravených prameňov, vyhľadávaných návštevníkmi, do upratania lesných porastov po nevyhnutných výchovných zásahoch, takže v nich potom môžu rásť obľúbené huby, do uvoľnenia a udržiavania krásnych vyhliadok do okolia, atď., atď.
Ak veľká väčšina širokej verejnosti nepochopí, že každá spoločnosť, každý človek v nej denne potrebuje kvalitné drevo zo zdravých a zelených lesov, odborne zakladaných, pestovaných a obnovovaných lesníkmi trvalo udržateľným spôsobom, potom lesníkom, ktorí sa vyhýbajú hovoriť o význame dreva, budú nanič všetky pekné rečičky o význame lesa.
Nezískajú pre seba ani lesníctvo uznanie, rešpekt a úctu, ktoré mu právom náležia práve zato, že vďaka lesom, lesníctvu a lesníkom máme všetci nielen čistý vzduch, pitnú vodu, zdravé životné prostredie, ale aj životne dôležitú obnoviteľnú surovinu, ktorej význam v súčasnosti stúpa – drevo. Tým som si istý. Preto tá rečnícka otázka v úvode tohto článku.
Jozef Marko