Poľovníci zatiaľ ulovili v tejto sezóne 24 vlkov: Vo Francúzsku povoľujú každoročne zabitie až 20 percent populácie vlka

„Ministerstvo pôdohospodárstvaa rozvoja vidieka SR povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Kvótu na lov prerozdelilo medzi kraje. Lov nie je povolený v územiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu, v ktorých je vlk dravý predmetom ochrany, v prihraničných územiach s Poľskom, Českom a Maďarskom, v panónskom biogeografickom regióne a v územiach v okolí ekoduktov.

Rozhodnutie kritizovali enviroorganizácie. Ide podľa nich o zlyhanie, pretože kvóta nemá žiadne vedecké opodstatnenie, neprináša farmárom riešenia a priamo ohrozuje populáciu vlka. Vyzvali poľovníkov a poľovnícke združenia, aby sa k lovu vlkov nepridali,“ napísal portál Teraz.sk.

Podľa štúdie uverejnenej vo štvrtok vo vedeckom žurnále Current Biology sa vlky zámerne vyhýbajú ľudskej blízkosti aj v oblastiach, kde platia ochranné opatrenia a nehrozí im priama hrozba. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Správanie vlkov na rozsiahlom území Poľska pozoroval medzinárodný tím pod vedením ekologičky a odborníčky na divokú zver Liany Zanetteovej z Western University v kanadskom Ontáriu. Pomocou skrytých kamier a reproduktorov zaznamenával reakciu vlkov na rôzne zvuky (napríklad štekot psov a ľudské hlasy) v porovnaní s prirodzenými zvukmi prírody vrátane zvukov, ktoré vydávajú vtáky.

Výskumníci zistili, že vlky boli viac ako dvakrát náchylnejšie na útek a dvakrát rýchlejšie opúšťali oblasť, keď počuli ľudské hlasy v porovnaní s neškodnými zvukmi vtákov. Diviaky a jelene ako korisť vlkov reagovali podobne.

„Vlky nie sú výnimkou pokiaľ ide o strach z ľudí - a majú dobrý dôvod báť sa nás,“ povedala ekologička Liana Zanetteová. Štúdie ukazujú, že ľudia zabíjajú veľké divoké šelmy, ako sú vlky, v priemere deväťkrát častejšie, ako umierajú prirodzenou smrťou, čo z ľudí podľa Zanetteov robí „super dravcov“.

Strach má významný vplyv aj na ich správanie. Údaje z celého sveta ukazujú, že vlky obmedzujú svoje nočné aktivity v oblastiach, kde žijú ľudia. „Pre vlkov – rovnako ako pre všetky zvieratá, veľké či malé – je strach spojený predovšetkým s potravou, konkrétne s tým, aby sa nestali potravou pri hľadaní potravy pre seba,“ hovorí Liana Zanetteová na portáli Teraz.sk.

Odborníčka na divokú zver zdôrazňuje, že právna ochrana automaticky neznamená, že ľudia vlkov neohrozujú. Niektoré krajiny EÚ, ako napríklad Francúzsko, povoľujú každoročne za určitých podmienok zabitie až 20 percent populácie vlka. V Nemecku môžu byť prísne chránené vlky zastrelené len vo výnimočných prípadoch.

Napriek tomu sa podľa nej často predpokladá, že vlci strácajú svoju prirodzenú plachosť, čo však súčasné údaje nepotvrdzujú. Podľa výskumníkov vlky, ktoré sa približujú k ľudským osadám alebo sa vydávajú do dedín s cieľom nájsť potravu, nestrácajú plachosť, sú len hladné.

Ekologička preto odporúča „preorientovať diskusiu o konflikte medzi ľuďmi a vlkmi na verejnú osvetu o skladovaní potravín, odstraňovaní odpadkov a ochrane hospodárskych zvierat“ v snahe obmedziť vlkom prístup k potravinám ľudí.

Zdroje:

V aktuálnej poľovnej sezóne zatiaľ zastrelili 24 vlkov

Vedci skúmali správanie vlkov: Toto o nich zistili