NLC: Lesníci určite nie sú zodpovední za teplo a sucho. Dopady klimatickej zmeny spôsobujú najmä emisie skleníkových plynov

„Na väčšine územia Slovenska je extrémne sucho, ktoré zapríčinil dlhodobý deficit zrážok a dve silné vlny extrémnych horúčav (v polovici júna a v polovici júla 2022). Táto kombinácia (vysoké teploty a nedostatok zrážok) spôsobila výrazné oslabenie takmer všetkých druhov drevín. V niektorých oblastiach nepršalo už niekoľko týždňov. Stromy tak nemajú vodu v dosahu svojich koreňov. Listy vytranspirovali (odparili) všetku vodu a to aj zo svojich listových pletív. V dôsledku chýbajúcej vody v pletivách, listy uschýnajú od svojho okraja, listové stopky strácajú aktívny kontakt s vetvičkou a opadávajú,“ uvádza sa v stanovisku odborníkov z NLC.

Stromy trpia zároveň aj úpalom, t.j. spála listov v dôsledku vysokej teploty na ich povrchu. Sucho zapríčiňuje okrem nedostatku vody aj poruchy vo výžive stromov. To znamená, že stromy netvoria obranné látky proti biotickým škodcom, čo sa prejaví už koncom leta a v roku 2023 zvýšeným výskytom biotických škodcov na takto oslabených stromoch, najmä na smreku a na buku.

„Poškodené porasty sa nachádzajú na celom území Slovenska. Videli sme zábery z Malých Karpát, ale aj z východného Slovenska (napr. Slanské vrchy). Veľmi zle to vyzerá na strednom Slovensku, zhruba od Banskej Bystrice smerom na juh (Štiavnické vrchy, Javorie, atď.). V okolí Banskej Štiavnice dokonca vyschli studne. V niektorých častiach Slovenska vyschli potoky resp. malé rieky (napr. Bodva),“ uvádza Andrej Kunca, vedúci Odboru ochrany lesa a Lesníckej ochranárskej služby NLC. Tiež doplnil, že niektoré stromy vplyvom sucha v tomto roku už odumreli (napr. brezy).

Väčšina poškodených stromov má však zatiaľ iba suché listy na vrcholkoch korún alebo sú listy len zavädnuté, listy v strede koruny sú zatiaľ zelené. Takéto stromy môžu na budúci rok ešte zregenerovať. Situáciu však zhoršuje fakt, že ak stromy „zarodili“, veľká časť energie (a aj vody) je odoberaná semenom v korune stromov, čo ich aj bez sucha výrazne oslabuje. Ak táto situácia pretrvá ešte pár týždňov, zmeny môžu byť nezvratné. Podobné suchá boli v rokoch 2003, 2007, 2015, avšak rok 2022 je ešte extrémnejší.

A ktoré stromy trpia týmto počasím najviac? „Sledujeme, že ako prvá začala odchádzať breza, čo je paradoxné, pretože sa v lesníckych kruhov považuje za odolnú pioniersku drevinu. Ďalej nasleduje buk, lipa, javor, hrab a agát. V týchto dňoch už badať aj oslabenie dubov. Samozrejme trpia aj ihličnaté dreviny. Ich oslabenie sa ešte len prejaví neskôr a budú náchylnejšie pre obsadenie podkôrnym hmyzom, najmä smrek lykožrútom smrekovým,“ vysvetľuje Kunca. Ako na záver dodáva, odumieranie suchom oslabených porastov v dôsledku následného napadnutia podkôrnym hmyzom, či inými sekundárnymi škodcami nastane už v auguste 2022, a bude pretrvávať celý rok 2023.

Ak poriadne nezaprší, tak sa situácia môže ešte zhoršiť. Ako bolo spomínané vyššie, zhorší sa zdravotný stav nielen drevín, ktoré majú viditeľné príznaky na listoch už v júli 2022, ale aj drevín, u ktorých tieto príznaky na listoch a ihliciach nie je ešte vidno. Nezabúdajme na to, že výsledkom práce lesníkov je v prvom rade zelený a zdravý les, ktorý plní všetky funkcie - medzi iným aj vodohospodársku. Lesníci tak určite nie sú zodpovední za dopady klimatickej zmeny (teplo a sucho), spôsobené predovšetkým emisiami skleníkových plynov.