NKÚ kritizuje envirorezort: Nedostatočná kontrola kvality podzemných zdrojov pitnej vody ohrozuje zdravie obyvateľov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Nedostatočná kontrola kvality podzemných zdrojov pitnej vody ohrozuje zdravie obyvateľov, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) v tlačovej správe, zverejnenej na jeho internetovej stránke. Kvalita podzemných zdrojov pitnej vody je podľa NKÚ nedostatočne kontrolovaná. Štátne orgány v pôsobnosti rezortu životného prostredia, zodpovedné za monitoring kvality vodných zdrojov, nemajú dostatočné a presné informácie. Nefunguje systém včasného varovania, pretože informácie o možných zdrojoch znečistenia nie sú, alebo databázy nie sú prepojené, takže sa v reálnom čase nedostanú k tým, ktorí ich majú mať.
Zdroj: internetová stránka NKÚ
Názorná inforgrafika
NKÚ ďalej uvádza, že Slovensku chýba centrálny register bodových (napr. fabriky, čističky odpadových vôd) a taktiež plošných zdrojov znečistenia (poľnohospodárske, veľké sídelné aglomerácie), ktorý je kľúčovým nástrojom v účinnom systéme ochrany vôd. Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že národný systém monitorovania nie je riadený tak, aby zabránil súčasným či budúcim hrozbám znečistenia podzemných zdrojov pitnej vody a aby sa eliminovali riziká súvisiace so zdravím obyvateľov.
Zdroje pitnej vody sú ohrozené čoraz väčším znečisťovaním rôznymi látkami prenikajúcimi do podzemných zásobární. Preto otázkou zdravého a udržateľného rozvoja spoločnosti je, ako toto vzácne a nenahraditeľné bohatstvo ochrániť, pretože vlastnou nedbanlivosťou ľudí oň môžeme prísť. NKÚ sa preto zameral na problematiku monitorovania podzemných zdrojov, ktoré tvoria až 80 % zásob pitnej vody na Slovensku. Kontrolóri v rámci výkonnostnej kontroly hľadali tiež odpoveď na otázku, či je monitoring vôd systematický, dobre nastavený a účinne riadený zodpovednými štátnymi inštitúciami.
„Monitorovacia sieť nie je navrhnutá dobre, pretože neposkytuje prehľad o aktuálnom chemickom stave podzemnej vody. Napr. údaje o použití pesticídov či dusíkatých hnojív boli spracované len podľa okresov, nie podľa vodných zdrojov, pričom sa však neevidovalo iné ako poľnohospodárske použitie (napr. športoviská, golfové areály, súkromné lesy alebo železnice). Z výsledkov monitoringu nebolo možné vyhodnotiť stúpajúce trendy koncentrácií znečisťujúcich látok spôsobených ľudskou činnosťou. Nedostatky boli identifikované aj v legislatíve, pretože nebolo vždy zrejmé, kto je zodpovedný za sledovanie zdrojov znečistenia a kto má údaje spracovať a následne bezbariérovo poskytovať iným verejným inštitúciám. Problémom je aj nesúlad medzi tzv. geologickou legislatívou a zákonom o vodách, vychádzajúcim z európskej smernice.
Slovensko v súčasnosti nie je schopné ekonomicky zabezpečiť podrobný monitoring všetkých zdrojov znečistenia. Aj preto je potrebné stanoviť jasné kritériá a pozornosť zodpovedných organizácií sa musí sústrediť na tie najvýznamnejšie riziká. Na zlepšenie spoľahlivosti monitoringu kvality pitnej vody je potrebné zaviesť lokálny monitoring významných zdrojov znečistenia a sledovať vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody, osobitne je potrebné sa sústrediť na kvalitu vody v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,“ píše sa okrem iného v tlačovej správe NKÚ.
Link na celý článok:
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
