Nemeckí vedci o zmene pokrytia, druhovej bohatosti a zloženia podrastovej vegetácie: S vylúčením a bez vylúčenia raticovej zveri v rôznych pôdnych podmienkach

V prípade nadmerného prehrabávania trávy raticovou zverou ide o jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý bráni regenerácii sadeníc stromčekov. Pri snahe adaptovať lesy na zmenu klímy to ovplyvňuje úsilie lesného hospodárstva. Na druhej strane raticová zver môže zvýšiť druhovú bohatosť lesných porastov tým, že zabráni konkurenčnému vylúčeniu a udržiava rôznorodosť a členitosť životných podmienok na určitej ploche a to v prípade, že intenzita prehrabávania je mierna. Z dlhodobého pohľadu odstraňovanie raticovej zveri a jej vysoká hustota môžu viesť k homogenizácii rastlinných spoločenstiev.

Následne z toho profitujú špecifické druhy a iné druhy v dôsledku vplyvu raticovej zveri ubúdajú alebo miznú. Dochádza tiež k ovplyvňovaniu rastlinného krytu a rôznorodosť. Tieto účinky sú závislé od kontextu, často nelineárne sa meniace v priestore a čase. C dôsledku toho je vplyv raticovej zveri zdrojom sporov medzi zainteresovanými stranami. Vplyv raticovej zveri na lesné porasty je závislý od mnohých faktorov, akými sú napr. druh raticovej zveri a jej hustota, podmienky prostredia, typ vegetácie a sila interakcií medzi rastlinami.

Ako uvádzajú vedci, štúdie nám naznačujú, že pôdne podmienky môžu modulovať vplyv raticovej zveri na spoločenstvá podrastov. Aj keď sa niektoré štúdie zaoberali skúmaním, ako môžu pôdne podmienky modulovať ohryz stromov raticovou zverou, o vplyvoch na celé spoločenstvo rastlín v podraste sa vie menej. Kľúčovým sa stáva pochopenie tejto dynamiky. Podrastová vegetácia sa vyznačuje najvyššou rastlinnou rôznorodosťou v mierny lesoch a ovplyvňuje fungovanie ekosystému tým, že ovplyvňuje regeneráciu stromov, kolobeh vody a živín a dynamiku uhlíka a podrastu.

Na odvodenie komplexných odporúčaní pre ochranu prírody, lesy a manažment voľnej žijúcej zveri je dôležité preskúmať, ako sa vzájomne ovplyvňujú bylinožravosť raticovej zveri s pôdnymi podmienkami v lesných rastlinných spoločenstvách. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú experimenty s ohradami, pretože umožňujú priame porovnanie oplotených a kontrolovaných plôch i neoplotených s voľným prístupom raticovej zveri.

Tejto problematike sa venovali vedci z Univerzít aplikovaných vied z Göttingenu a Rottenburgu v Nemecku. Podľa ich zistení má raticová zver významný vplyv na dynamiku podrastu. Rast vegetácie sa líšil v závislosti od toho, či išlo o kyslé alebo zásadité pôdy. Táto dynamika vykazovala nelinearitu a bola skreslená postupnými procesmi, ktoré vplývali na konkurenčné interakcie medzi rastlinami v rámci podrastu.

Pri vylúčení raticovej zveri prebiehal postupný vývoj rýchlejšie, čo viedlo k vyššiemu pokrytiu a druhovej bohatosti krovinovej vrstvy v porovnaní s neoplotenými plochami. Viedlo to tiež k následnému ovplyvneniu podkladovej bylinnej vrstvy, čím sa znížila druhová bohatosť na kyslých pôdach, ale nie na zásaditých pôdach. Výskumníci našli dôkazy o časovom posune v zložení spoločenstiev, ktorý bol výraznejší na uzavretých plochách.

Z porovnaní vychádza, že v oplotených plochách získali drevnaté a na prerezávanie náchylné druhy výhodu v raste, mimo oplotených plôch boli uprednostňované trávy a menej chutné druhy. Výsledky zdôrazňujú, ako môže raticová zver spomaliť prirodzený proces, pri ktorom je jedno lesné spoločenstvo nahrádzané iným, najmä na kyslých pôdach s obmedzenými zdrojmi živín a to s dôsledkami pre lesné hospodárstvo, akým je napr. strata určitých druhov stromov.

Nakoľko sa zvyšovanie druhovej diverzity stromov považuje za jednu z najúčinnejších metód na podporu odolnosti lesných ekosystémov voči zmene klímy a je tiež základnou stratégiou adaptácie lesov, získané výsledky majú priame dôsledky pre rozhodnutia v oblasti ochrany prírody, lesného hospodárstva a poľovníctva.

Ing. Ján Krnáč

Zdroj: Alexander Seliger, Jan Zäh, Steffi Heinrichs, Peter Schall, Christian Ammer, Torsten Vor - Effects of Ungulate Herbivores on Temperate Forest Understory Vegetation—Implications From a Large-Scale Wildlife Exclosure Experiment in Central Europe; Journal of Vegetation Science, 2026