Názor: Rozšírenie zásahového tímu pre medveďa hnedého? Slovensko má dostatok odborníkov, ktorí dlhodobo dokázali regulovať stavy tejto veľkej šelmy, aby nezabíjala ľudí

Množstvo vyjadrení odborníkov rôzneho zaradenia, príslušnosti a spôsobilosti podáva zdesenej verejnosti zaručené správy, recepty, riešenia a návody. Zo spleti týchto vyjadrení ma extrémne vyrušili reakcie tých „najpovolanejších“ – europoslancov. V poslednom čase sú ich tváre vyhľadávané kamerami a mikrofónmi médií a nám sú títo „nadľudia“ podávaní ako naslovovzatí odborníci na všetko!

A niektorí jedinci tohto typu odborníkov sú tí „najkompetentnejší“ práve v ochrane prírody a vo všetkých súvisiacich problémoch. Inak tomu nebolo ani po tragickej udalosti v rovine človek-medveď, na Slovensku. Nemenovaný odborník z radov europoslancov sa pohoršoval ako teraz lesníci a poľovníci zneužívajú tragickú udalosť, ako práve teraz útočia. Obzvlášť ma vyviedlo z miery, na aké riešenia táto tragédia navádza týchto odborníkov a odborníkov podobného razenia - vraj je nutné zvyšovať počty pracovníkov zásahového tímu pre medveďa hnedého!

Pán europoslanec, Slovensko má veľkú skupinu vyškolených, profesionálnych a odborných pracovníkov pre zásahový tím! Je to skupina cca 60 tisíc poľovníkov, ktorí stáročia dokázali zasahovať v prípade problémov s touto šelmou, jej početnosťou, agresivitou a nevhodnými návykmi. Evidentne historicky dlhodobo dokázali regulovať chov a lov tejto veľkej šelmy. Práve po krokoch ochrany prírody sa zmenil spôsob a forma manažovania tejto vzácnej zveri v našej krajine. Práve po prevzatí kompetencií z rúk lesníkov, z rúk Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (predchodcov) , sa hromadia problémy so správaním tejto zveri, problémy s jej premnožením.

Takže za nezmyselne vyhasnutým ľudským životom je zas v pozadí nutné hľadať ciele „ochrany prírody!“ Prečo účelovo, z peňazí daňových poplatníkov, platiť ďalších verných pracovníkov v Štátnej ochrane prírody SR, zvyšovať náklady tímu, navyšovať počty pompézne vyzdobených vozidiel, vybavovať ich drahými prostriedkami na imobilizáciu a kupovať drahé náplne na jej realizáciu.

Myslím si, že práve tých 60 tisíc poľovníkov je vybavených všetkým, hlavne vedomosťami a skúsenosťami, aby dokázali nielen jednorazovo zasahovať, ale dlhodobo a cieľavedome pôsobiť v chove a love tohto druhu zveri. A hlavne z vlastných peňazí! Sú vybavení vlastnými autami, pozorovacími prostriedkami a v konečnom dôsledku aj zbraňami pre potrebu toho najkritickejšieho riešenia.

Páni europoslanci majú často plné ústa rozvoja vidieka, agroturistiky, šírenia tradícií, zvyšovania zamestnanosti, ale ich konanie je úplne opačné. Tých, ktorí žijú priamo v regiónoch, idú nahradiť „profesionálmi“ zásahových tímov. Za peniaze daňových poplatníkov ich vybavia celým materiálovým zázemím. Domáci odborníci-poľovníci sa len prizerajú ako „experti“ zasahujú už v neprirodzenom prostredí tejto zveri, v extrémoch a riziku pre občanov. Je to už len hasenie dôsledkov a nie riešenie príčin!

Ako prospeje nášmu vidieku, rozvoju turizmu, ak lákame našich a zahraničných turistov do prostredia kde útočia, ubližujú a zabíjajú medvede ľudí?

Ďalším nedostatkom človeka, v boji s medveďom, je „zaručene“ zlé uskladňovanie odpadov v rizikových mestách a dedinách (už takmer na celom Slovensku). Ak by bol medveď správne a dostatočne manažovaný, tak nedokáže opomenúť svoju prirodzenú plachosť a neporuší stáročiami prirodzene vytvorené hranice medzi človekom a medveďom. Zas už len riešenie dôsledkov a nie príčin. Zase len zbytočné ďalšie náklady z vrecka vidieka, obcí a miest.

Ak sme už pri vidieku, jeho rozvoji, zvyšovaní popularity, tak nemôžme pre chudobný vidiek bagatelizovať ani príjmy  za prípadné pozorovanie a lov medveďa. Nemôžeme bagatelizovať príjmy za poľovnícky doprovod, preparáciu, s tým spojené ubytovanie a stravu pre poľovných hostí.

Pre príklad  stačí zájsť k susedom do Rakúska. Tam v najväčšom národnom parku Európy Vysoké Taury (Hohe Tauern), na jednom mieste, v najvyššom stupni ochrany, žije v symbióze človek a príroda, vlastne celá príroda spolu, nakoľko sme jej súčasťou. Na tých istých miestach, v nadmorskej výške cca od 1 000 do cca 4 000 m n.m. nájdete voľne pasúce sa stáda dobytka, kôz a oviec, vedľa turistov, vedľa zberačov čučoriedok a medzi nimi pozorne kráčajúcich poľovníkov, ktorí tam lovia svište, kamzíky a kozorožce. Nestretli sme tam však žiadneho „ochranára“, nakoľko ako oni hovoria, tam sú všetci ochranári! Oni si chránia tisícročiami vytvorenú vyváženosť ich prírody, do ktorej pokojne vpustia aj nás. Je len samozrejmé, že za peniaze, lebo rovnováha je drahá!

Na záver znie celkom logicky položená otázka:  „Sme my aj Rakúsko v tej istej Európskej únii...?“

Jozef Staško