Názor: Pol na pol. O nenávisti, závisti a ľahostajnosti k majiteľom lesov

Druhá polovica vlastníkov ponechala na svojich pozemkoch les. Strieľali v nich zver pre mäso, vypiľovali stromy na kúrenie a na stavbu domov či rozvoj priemyslu. Ponechali v lesoch všetok hmyz, srny, jelene, stovky druhov chrobákov, mravcov, všetky včely, motýle, ďatle aj sýkorky. Používajú v lesoch približne stokrát menej chémie ako ich kolegovia poľnohospodári.

A my, ktorí máme radi prírodu a hovoríme si „ochranári“, namiesto toho, aby sme vzali kyticu, kúpili fľašu šampanského a poďakovali sa tej polovici majiteľov pozemkov, ktorí majú stále na svojich pozemkoch les, vyčítame im, že sa správajú neekologicky! Vyčítame im, že rúbu drevo tam, kde nemajú, že ho pília veľa, že ho pília vtedy, keď v lese hniezdi vtáčik, že pília lesy aj tam, kde žije hlucháne, že lesy umelo sadia, že lesy nesadia. Proste, vyčítame im úplne všetko. Lebo sa vraj nevedia o lesy starať!

A tak tým, ktorí lesy úplne zničili, nevyčítame nič a tým, ktorí ich zachovávajú pre ďalšie generácie, v akom takom stave, vyčítame všetko. Tí, ktorí všetko zdevastovali a premenili "prírodu" na púšť si sedia a spokojne zbierajú plody svojej práce, zatiaľ čo tí druhí, ktorí lesy zachovali a zveľadili, sú bití a palicovaní - zákonmi o lesoch a o ochrane prírody.

Prečo zákonom neprikážeme poľnohospodárom, aby aspoň 30 – 40 percent svojich polí, a postupne všetky, nepremenili na lesy a starali sa o ne aspoň tak „zle“, ako lesníci? Veď keby sme zalesnili 2 milióny hektárov polí, mali by sme tu odrazu dvakrát toľko „prírody“ ako máme teraz!

Odpoveď na túto otázku nie je zložitá.

Neurobíme to, lebo sa bojíme, že budú drahé potraviny a pomrieme od hladu. Takže to vlastne celé nie je o našej láske k prírode, ekológii a logike, ale o sebectve – o láske nás samých k sebe samým. A tiež o nenávisti, závisti a ľahostajnosti nás, sebcov, k majiteľom lesov. Nás, ktorí síce máme plné ústa ochrany prírody, ale v podstate si len chránime svoje bruchá. Nám nejde o prírodu, ale o nás samých. Sme bezohľadní sebci, ktorým je jedno, že majitelia lesov pokapú od hladu - čo nás po nich, hlavne, že my budeme mať bruchá plné a budem mať kde chodiť na hríby.

Neviem, čo mi to pripomína. Že tí, ktorí niečo robia a starajú sa, sú bití a tí, ktorí všetko devastujú, prípadne nerobia nič, sú podporovaní. Už viem - asi mi to pripomína celú našu slovenskú spoločnosť...

Milan Zúbrik

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti