Komentár: Diskusia na konferencii o ochrane lesa nebola žiadnou selankou
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Po desiatich rokoch a návrate k lesníckej publicistike a komunikácii som mal možnosť zúčastniť sa medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa, ktorá sa uskutočnila na prelome januára a februára v Novom Smokovci. Kongresové centrum miestnych kúpeľov sa nielen zazelenalo uniformami slovenských, českých a poľských lesníkov, ale sa v ňom počas programu konferencie občas aj poriadne zaiskrilo. Diskusia rozhodne nebola žiadnou selankou.
A vlastne ani nemohla byť, pretože problém podkôrnikovej kalamity v stredoeurópskom priestore naberá gigantické rozmery. Lesníci sa nechcú a nemôžu nečinne prizerať. Hľadajú riešenie. Hovoria o tom, čo treba robiť. Vymieňajú si skúsenosti. Argumentujú. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodnutím zo septembra minulého roka, lesníci z prevádzky tým, že nemajú dosť finančných prostriedkov a ľudských kapacít na včasné spracovanie aktívneho podkôrnikového dreva v porastoch, vojenskí lesníci svojimi skúsenosťami, ktoré priniesli konkrétne pozitívne výsledky, lesnícke inštitúcie ponúkajú odborné rady a odporúčania.
Počas diskusie na tejto konferencii ma príjemne prekvapila spontánnosť a otvorenosť prezentátorov aj tých, ktorí na odprezentované fakty reagovali z pléna. V ich vystúpeniach nechýbali silné emócie a jasné argumenty. Dokázali zaťať do živého, vždy však boli dávkované v medziach slušnosti. Iste, argumenty a protiargumenty na seba narážali, ale úprimnosť a zanietenosť, s akou boli predkladané, museli zanechať v prítomných užitočnú stopu. Pretože až vtedy, kedy si aj my lesníci budeme vedieť povedať jeden druhému pravdu do očí, dokážeme sa nad ňou zamyslieť a prijať ju, aj keď môže byť nepríjemná, môžeme nájsť východisko, riešenie a konsenzus. Aj odpoveď na to, ako vyhrať nad lykožrútom. Najskôr však musí lesnícky stav vyhrať sám nad sebou. A o tom je pointa dnešného komentára.
Jozef Marko