Ján Mičovský za kvótami lovu vlka stojí. Nepravdivé tvrdenia Jána Budaja agrorezort vyvracia faktami
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský stojí za rozhodnutím o určení kvóty lovu vlka na 50 jedincov. Nesúhlasí s viacerými vyjadreniami ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý počas rokovania Vlády SR informoval novinárov o zaradení vlka medzi chránené živočíchy skôr, ako o tom informoval svojich koaličných partnerov. Informáciu o tom zverejnil agrorezort včera na svojej internetovej stránke.
„Verejnosť musí poznať fakty. Na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) sme sa nerozhodli na základe spoločenskej objednávky, ani na základe získania politických bodov, ale hlavnú rolu hrali fakty a potreby krajiny,“ vyjadril sa minister Ján Mičovský v tlačovej správe ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Podľa Jána Budaja vlk pomáha v boji proti africkému moru ošípaných (AMO). Pravdou však je, že vlk v roku 2019 ulovil 1 830 kusov raticovej zveri, z toho 135 diviakov. Poľovníci odstrelili v minulej sezóne 168 000 raticovej zveri, z toho až 75 000 diviakov. V porovnaní s poľovníkmi je úloha vlka zanedbateľná. Diviaky sú rozšírené hlavne na maďarsko-slovenskej hranici, v ktorej je zakázané loviť vlka už niekoľko rokov. Vlka tiež nemožno loviť v národných parkoch, ani v chránených územiach. Tento rok sa táto oblasť nelovu rozšíri o ďalších 19 okresov. Ján Budaj tvrdil, že sme museli utratiť desaťtisíce prasiat.
„To však nie je pravda. Štátna a veterinárna správa SR utratila od prvého nálezu AMO v domácich chovoch 880 kusov ošípaných. Do enormných stavov populácie raticovej zveri, ktorá spôsobuje škody na lesných porastoch a pôdohospodárskej pôde, radikálne zasiahne MPRV SR novým zákonom o poľovníctve,“ priblížil generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva Martin Nevolný.
Kvóta lovu vlka sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR), Univerzitou veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickou univerzitou vo Zvolene, Národným lesníckym centrom (NLC), Lesoochranárskym zoskupením VLK, Združením miest a obcí, Slovenskou poľovníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovak Wildlife Society a MPRV SR. V tomto programe sa píše: „Výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Ročný čistý prírastok bude stanovený pomocou matematicko-štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu.“ NLC postupovalo v súlade s Programom starostlivosti o vlka a zmapovalo jeho populáciu na území Slovenska. Zistilo, že jarný prírastok bol 212 mláďat.
ŠOP SR platí zo štátnych peňazí zoológov, ktorých úlohou je aj monitorovať stav zvierat. NLC žiadalo ŠOP SR 28. septembra 2020 o podklady k monitoringu vlka na Slovensku. ŠOP SR do dnešného dňa tají počty vlka. Do roku 2015 táto štátna organizácia preinvestovala na problematiku veľkých šeliem 1, 709 mil. eur. Problémy s vlkom a medveďom však neutíchajú.
Štátny tajomník Juraj Smatana sa ohradil, že neboli akceptované požiadavky MŽP SR a ŠOP SR na nulovú kvótu lovu vlka. „Tieto požiadavky nemohli byť akceptované, pretože v žiadnom smere nezohľadňovali potreby regiónov, nebrali ohľad na chovateľov hospodárskych zvierat a nerešpektovali pravidlá dohodnuté v Programe starostlivosti o vlka,“ vysvetlil Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR.
V dnešnej situácii nie je dôvod riešiť problém lovu vlka na úrovni Európskej komisie, pretože postupujeme v súlade s Programom starostlivosti o vlka akceptovaným na úrovni EÚ. MPRV SR nespochybňuje úlohu vlka dravého v prírode a krajine. „Avšak je potrebné nájsť správnu mieru a nastaviť náležitý manažment v programe starostlivosti o vlka tak, aby sme zabezpečili stabilnú populáciu vlka, ale zároveň neohrozili vôľu podnikať v sektore, akým je chov oviec a kôz. Musíme myslieť na ľudí žijúcich na vidieku a v regióne,“ povedal Ján Mičovský.
Pomôcť vyriešiť túto situáciu môže aj odstránenie byrokracie pri nahlasovaní škôd spôsobených vlkom. Vyplatené boli len tie škody, kde chovatelia spĺňali opatrenia pre zabránenie škôd a len za zvieratá, ktoré sa reálne našli. Zďaleka nie sú uhrádzané všetky škody. Tie sú podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na úrovni 500 000 eur. Chovatelia oviec potrebujú financie, ktoré by im pomohli pri ochrane svojich stád. Tie však v Programe rozvoja vidieka v dostatočnej miere ťažko nájdu.
Stanovenie kvóty a podmienky lovu vlka je na str. 44 - 45
http://www.sopsr.sk/files/PS-o-vlka-draveho-na-Slovensku.pdf