Glosa: Srdečný pozdrav z bezzásahu
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V uplynulých dňoch envirorezort prostredníctvom Inštitútu environmentálnej politiky a Štátna ochrana prírody SR prostredníctvom Správy Národného parku Muránska planina publikovali informácie o tom, že rozšírenie bezzásahových území bude mať iba malý vplyv na zamestnanosť v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle a obyvatelia dotknutých oblastí vidieka nájdu nové pracovné príležitosti v cestovnom ruchu, ktorý sa bude v národných parkoch rozvíjať práve vďaka ponechaniu lesných porastov na samovývoj.
Určite si ešte spomeniete na skvelú českú sci-fi komédiu Srdečný pozdrav ze zeměkoule z roku 1982, v ktorej hrali mimozemšťanov dve slovenské legendy – Milan Lasica a Július Satinský. Pristáli na našej planéte v kontajneri na odpadky a vysielali zo Zeme do vesmíru správy o tom, ako žijú a pracujú ľudia. A robili to s typicky českým nadhľadom, jemnou iróniou a milým sarkazmom, takže sledovať tento film bolo a je vždy veľmi zábavné.
Nemôžem si pomôcť, ale tvrdenia o tom, že rozšírenie bezzásahu v národných parkoch na 50 percent a neskôr dokonca na 75 percent ich výmery sa prakticky nedotkne zamestnanosti v lesoch a pri spracovaní dreva v dotknutých regiónoch, pretože vidiečania si nájdu prácu v cestovnom ruchu, mi pripadajú z niekoľkých logických dôvodov ako sci-fi. Dosť nepodarené a ani trochu zábavné.
Takže ochranári zakážu lesníkom hospodáriť v lesoch, vychovávať ich a obnovovať a ponúknu im prácu pri sprevádzaní turistov, ktorí sa budú pozerať na rozpadajúce sa lesné porasty? A akýže to je bezzásah, keď do neho nechcú ochranári pustiť lesníkov, ale turisti majú do neho vstup voľný? Takže pre koho akože chránia ochrancovia prírody rozsiahle časti lesov – pre prírodu, či pre ľudí? Samozrejme s výnimkou tých, ktorí sa doteraz starali odborne o lesy po celé generácie, aby bolo vôbec čo chrániť?!
Ochranári chcú zakázať hospodárenie na lesnej pôde na obrovských výmerách vo vidieckych častiach Slovenska, v ktorých žijú ľudia, odkázaní na les a pôdu, a pôžitky z nich, teda aj na drevo. Za socializmu ich o vzťah k lesu a pôde strana a vláda systematicky a bezohľadne obrala, v demokracii im je pokrytecky navrávané, že majú mať radosť z toho, ako ich vlastníctvo príroda zveľadí, ibaže oni s ním nemôžu robiť nič a návštevníci to, čo im ochranári dovolia (utópia), dokonca lesomajitelia veľkoryso dostanú ešte zaplatené nejaké odrobinky, len aby boli spokojní. Veď môžu predsa v rozvíjajúcom sa cestovnom ruchu vyberať poplatky na parkoviskách, predávať suveníry alebo ponúkať občerstvenie pre návštevníkov.
Srdečne vás pozdravujem z bezzásahu. A nie je mi pri tom ani trochu do smiechu...
Jozef Marko