Glosa: Rozporové konanie a rozporuplné myslenie
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V druhej polovici minulého týždňa sa začalo rozporové konanie k Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR po vznesení prvých z viac ako 300 pripomienok a po prvej sedemhodinovej diskusii konštatuje, že predložený návrh z dielne ochrany prírody so sebou prináša vážne negatívne dosahy na poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a na vidiecke regióny, ktoré už teraz zápasia s vyľudňovaním a nedostatkom pracovných príležitostí.
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov už dlhší čas apelujú na politikov, aby rozhodli o vypracovaní zásadnej novely zákona ochrany prírody, ktorá vytvorí prehľadný, zrozumiteľný, efektívny a ekonomicky udržateľný nástroj ochrany prírody. Ktorá objektívne zhodnotí súčasný stav, potreby a spôsoby ako dosiahnuť priaznivý stav predmetov ochrany v rámci kritérií trvalej udržateľnosti. Teda vyrovnanosti všetkých pilierov trvalo udržateľného rozvoja - environmentálneho, sociálneho i ekonomického.
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov dlhodobo požadujú, aby štát v ochrane prírody vo vzťahu k lesnému hospodárstvu upustil od reštriktívno-direktívnych postupov a prešiel k podporne-motivačným formám a nástrojom. Aby užívatelia lesných pozemkov boli v postavení partnerov ochrany prírody a nie jej nepriateľov. Reštrikciu je podľa užívateľov, správcov a majiteľov lesov potrebné použiť v nevyhnutnej miere proti tým, ktorí poškodzujú prírodu, a nie proti tým, ktorí si chcú chrániť svoj legálne nadobudnutý majetok.
Na príprave novely by preto mali byť podľa lesníkov zainteresované subjekty na základe váhy dopadu novelizovanej legislatívy na ich život, rešpektujúc mieru zodpovednosti a možnosti ovplyvniť výsledný stav. Teda užívatelia pozemkov, samosprávy, odborné organizácie a združenia, miestne záujmové skupiny, občianske a mimovládne zoskupenia.
Rezort životného prostredia chce ale dosiahnuť, aby ochrana prírody spravovala územia v 3., 4. a 5. stupni ochrany prírody v národných parkoch a aby v prvej fáze bolo 50 percent výmery národných parkov v bezzásahovom režime, v druhej fáze majú byť lesy ponechané na samovývoj na 75 percentách výmery národných parkov. A to je len jeden z principiálnych problémov. Stačí si prečítať výhrady predkladateľov dlhého zoznamu pripomienok k návrhu vyhlášky. Neostáva iné ako súhlasiť s hodnotením agrorezortu, že envirorezort pripravil legislatívny návrh s negatívnym dopadom na slovenský vidiek.
Takže zámery obidvoch strán jednoducho nejdú za týchto okolností dohromady. A tak je rozporové konanie aj o rozporuplnom, teda protirečivom, protikladnom myslení.
Jozef Marko