Glosa: Medvedia tragédia na pokračovanie - mŕtve telá popri cestách, železniciach a sídlach
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Medvedia tragédia na pokračovanie. Dnes autom zrazený v doline Čierneho Váhu. Ja viem, že mnoho ľudí by o premnoženom medveďovi, ktorý im robí problémy, najradšej ani nepočulo a rozumiem im. Mne je však z toho, kam sa tento majestátny tvor našich dolín dostal, smutno.
Na jednej strane jeho nepochopiteľná totálna ochrana, ktorá spôsobila nekontrolovateľný nárast jeho početnosti a na druhej strane absolútna strata úcty k nemu. Kým je živý, je vyhlásený za posvätný grál, po jeho smrti sa stáva kusom bezcennej hmoty. Pamätám časy, keď sme ich stavy kontrolovali a redukovali lovom. Ale mali sme k nim úctu, vážili sme si ich. Boli pre nás akýsi tajomní lesní muži. Poznali sme ich. Vedeli sme ich zvyky. Mali svoje mená.
A keď nadišiel ich čas a boli odlovení, urobili sme im z úcty medvedí kar (tak sa to vtedy bez pretvárky volalo). Jeho súčasťou bolo napríklad aj zapálenie sviece, či dlhé mĺkve státie so sňatým klobúkom v ruke pri jeho výrade, spojené z rozjímaním a spomínaním na stretnutia s ním a jeho druhmi. Boli veselé aj vážne. Ako dnes. Ale vyjadrovať sa o medveďovi vulgárne neprichádzalo do úvahy.
Dnes zbierame a zvážame ich mŕtve telá popri cestách, železniciach a sídlach po celom Slovensku ako staré špinavé handry...
Ing. Ľudovít Pitoňák
Zdroj: Status autora na sociálnej sieti