Glosa: Kto uteká prvý z potápajúcej sa lode

Takmer dva roky títo ľudia bez ohľadu na legislatívne pravidlá a dobré mravy presadzovali v parlamente zákony, ktoré boli zamerané iba na zvyšovanie moci štátu a jeho aktivistických úradníkov pri ochrane prírody, pričom absolútne vylúčili z týchto procesov námietky a argumenty, ktoré vznášali obyvatelia nášho vidieka, samospráva, vlastníci lesov a lesníci za podpory odborných lesníckych inštitúcií.

A keď týmto ľuďom nezostalo nič iné, len vyjsť do ulíc a takto verejne prejaviť nesúhlas s takýmito praktikami, ktoré mali veľmi ďaleko od demokratických princípov tvorby zákonov (preto je v úvode toto slovo v úvodzovkách) vybavil to minister Budaj jednoducho: všetci, ktorí s ním nesúhlasia a domáhajú sa demokratickými metódami svojich práv, sú fašisti a dezoláti!

Navyše, v týchto intenciách verejne rozširoval nenávisť voči celému stavu lesníkov a vlastníkov lesov, keď sa ich nepodložene neštítil označovať za „nenažraných zlodejov dreva“ a „ničiteľov“ našich lesov. Takýto postoj mal tento človek a člen vlády k ľuďom práce nášho vidieka a to v dobe, keď sme svedkami, že nenávistné slová sú reálnou predohrou  k  nenávistným zločinom.

Toto všetko bol premyslený politický marketing, ktorý však mohol fungovať iba za predpokladu, že tento minister si bol istý bezvýhradnou podporou svojho politického šéfa a normálny človek by  očakával, že si túto podporu aj skutočne váži a jej dôsledkom bude  aspoň minimálna lojalita voči nemu.

Opak je však pravdou, pretože už dávnejšie Ján Budaj svojim neomylným politickým inštinktom (revolucionár počuje aj trávu rásť!) zistil, že vetry sa obracajú a treba sa poobhliadnuť za perspektívnejším politickým tútorom. Prvým krokom bol teda rozchod jeho platformy so svojimi politickými súputníkmi. Jeho ďalší postup si nemusíme príliš domýšľať, pretože tento pán bude určite hľadať ďalšieho silného politického populistu, aby sa mu votrel do priazne.

Jedno je však isté: spozornieť by mali hlavne šéfovia politických strán, ktoré budú po predčasných (?) voľbách skladať novú vládu a možno im napadne aj meno tohto človeka pri úvahách o jej zložení. Možno sa im bude javiť ako vhodný kandidát na jej člena, ale táto nechutná epizóda, ktorej sme práve svedkami, by ich mala zobudiť a presvedčiť o tom, že ak nechcú niečo podobné zažiť na vlastnej koži, mali by byť veľmi opatrní.

Hodnota človeka sa v živote prejavuje najmä jeho vzťahom k svojim priateľom, ale aj oponentom a kritikom. Nedostatkom lojality voči prvým, netolerantnou, hrubou a klientelistickou politikou voči druhým minister životného prostredia ukázal, že svoje poslanie v tejto dôležitej oblasti nezvládol.  Nemožno sa preto čudovať, že celý náš vidiek len uvíta, ak ho nahradí niekto kompetentnejší.

Juraj Vanko

Predseda Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a podpredseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska