Glosa: Kauza hlucháň a správa lesov orgánmi ochrany prírody: Vykľulo sa šidlo z vreca

Hlucháň bol podľa názorov viacerých lesníkov, s ktorými som na túto tému v priebehu uplynulého roka rozprával, od začiatku iba vhodným prostriedkom na vytvorenie silného mediálneho tlaku. Ten dobre poslúžil na zatlačenie na Brusel, aby pohrozil Slovensku vysokými sankciami za nedostatočnú ochranu hlucháňa a následne cez Európsku komisiu na politikov v Bratislave, aby sa vyhli hroziacej sankcii prevedením lesov v 3., 4. a 5. stupni ochrany pod správu rezortu životného prostredia.

Lesníci majú minimálne tri silné argumenty, na ktorých je táto dedukcia postavená. Úbytok hlucháňov v Európe je spôsobený rozpadom jeho biotopov v dôsledku veľkoplošných vetrových a následných podkôrnikových kalamít. Lykožrút sa neustále šíri do ďalších oblastí a polôh a vôbec nedbá o to, čo vyhlasovali pred časom niektorí aktivisti, že za dva roky sa lykožrútová kalamita zastaví sama...

K šíreniu lykožrúta prispieva aj ďalší argument lesníkov. Najmä z dôvodu zabezpečenia ochrany hlucháňa bola k 1. januáru tohto roka pripravená novela zákona o ochrane prírody. V nej sa podarilo legislatívcom zásadným spôsobom obmedziť dovtedajší spôsob obhospodarovania lesov. Užívatelia lesov nemôžu bez súhlasu orgánov štátnej ochrany prírody vykonať žiaden zásah. Teda ani zásah úmyselný, naplánovaný v programe starostlivosti o lesy. Ani neúmyselný,  včasný a efektívny sanačný alebo ochranný zásah v prípade vetrovej alebo podkôrnikovej kalamitnej situácie.

Do tretice, lesníci sa domnievajú, že ochranárom ide prostredníctvom kauzy hlucháň o spravovanie lesov v chránených územiach aj preto, že sa v problematike úbytku stavu hlucháňa od začiatku zameriavajú výhradne na lesnícku činnosť a vôbec neberú do úvahy premnoženie predátorov v lokalitách s výskytom hlucháňa.  

Jozef Marko