Analýza: Budeme mať dosť finančných prostriedkov na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov?

Ťažbový etát na Slovensku v roku 1950 bol 4 mil. m³, v roku 1960 3,7 mil. m³, 1970 4,9 mil. m³, 1980 5,3 mil. m³, 1993 5,2 mil. m³, 2000 5,3 mil. m³ (Greguš, Kellerová 2002). Výška ťažbových etátov bola v prvej polovici tohto prvého hodnoteného obdobia veľmi malá. Vypočítaný etát sa vtedy prekračoval. Potom sa realizovaná ťažba dreva dostala do súladu s  etátom. Ďalšie informácie o vývoji, prognóze a vízie ťažby dreva uvedieme podľa Moravčíka a kol. (2009).

Ťažba dreva v rokoch 1990, 1995, 2000 sa pohybovala od 5,3 do 6,2 mil. m³. V roku 2005 bola 10,2 mil. m³ (vetrová kalamita v roku 2004). Reálna prognóza ťažby dreva v rokoch 2010, 2015, 2020, 2025 bola od 8,3 mil. m³ do 9 mil. m³. Vízia na rok 2050 bola 9,9 mil. m³. V porovnaní s rokom 2025 to bolo viac o 0,9 mil. m³.

Súčasnú situáciu uvedieme na príklade podľa Zelenej správy LH za rok 2023. Ťažba dreva v tomto  roku bola 7,22 mil. m³. V rokoch 2020 – 2023, poklesla proti únosnej ťažbe približne o 2 mil. m³, medziročne o 0,46 mil. m³. Objem plánovanej (únosnej) ťažby bol 9,53 mil. m³. Od roku 2018 postupne klesala. Objem vykonanej náhodnej (neplánovanej) ťažby bol 3,51 mil. m³. Medziročný nárast bol 0,76 mil. m³. Podiel ihličnatej náhodnej ťažby dreva, najmä dreviny smrek bol 85 %. Dlhodobo to bolo približne 80 - 90 %. Objem nespracovaného dreva poškodeného škodlivými činiteľmi bol v roku 2023 0,5 mil. m³.

Z uvedeného vývoja vyplynulo, že aj prognóza výšky ťažbového etátu v ďalších rokoch bude nižšia ako sa to predpokladalo v roku 2009 (v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov sa porastová zásoba ihličnatého dreva znížila a bude sa aj ďalej znižovať - od roku 2010 bolo zníženie o 20,2 mil. m³). Ak uvedené výsledky v  troch obdobiach navzájom porovnáme prídeme k záveru, že reálna prognóza ťažby dreva v rokoch 2010, 2015, 2020, 2025 (od 8,3 mil. m³ do 9 mil. m³) bola viac ako dvojnásobok roku 1950 (4 mil. m³).

Nie je teda pravdou to, že lesy v tomto období neboli TUOL. Pokiaľ ide o terajší stav, situácia sa zmenila v negatívnom zmysle (Zelená správa za rok 2023). Realizovaná ťažba dreva v roku 2023 bola len 7,22 m³, pričom prognóza únosnej ťažby bola 9,53 m³ (rozdiel 2,31 mil. m³). Poznamenávame, že ide len o základnú informáciu o situácii, bez komentára. Podrobnosti možno nájsť v citovanej literatúre.

Nová prognóza a vízia ťažbových možností

Novú prognózu a víziu ťažbových možností vypracovali Moravčík, Kovalčík, Barka (2024). Konštatuje sa, že celková ťažba sa bude znižovať z 8,3 mil. m³ v roku 2025 na 7,4 mil. m³ v roku 2050. Rozdiel je tu 0,9 mil. m³. Prognóza vypracovaná v roku 2009 bola na rok 2050 9,9 mil. m³. Rozdiel v porovnaní s novou prognózou je 2,5 mil. m³. Predpokladá sa, že v roku 2030 bude celková realizovaná ťažba dreva 8,2, v roku 2035 8,0, v roku 2040 7,9, v roku 2045 7,7 mil. m³.

Ako z uvedeného vidieť, objem realizovanej ťažby dreva sa znižuje. V roku 2016 Ing. Ctibor Greguš, DrSc. vypracoval publikáciu “Návrh ťažbovej úpravy v slovenských lesoch“, kde sa odvodil etát na 8,1 mil. m³. Korešponduje to s Moravčíkom a kol. v rokoch 2030 - 2035. Týmto možno predpokladať, že poklesnú aj príjmy v rámci ťažbovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné na TUOL.

Čo za tejto situácie robiť?

V prvom rade v nadväznosti na uvedenú situáciu v ťažbovej činnosti treba bližšie analyzovať aj jej vplyv na TUOL. Pritom treba znovu vychádzať zo skutočnosti, že kritickú situáciu v LH nemožno riešiť zvyšovaním objemu ťažby dreva. Ale treba hľadať a nájsť iné možnosti získania príjmov, z ktorých by bolo možné chýbajúce financie uhradiť.

Aj keď sa v príspevku nechceme veľmi vracať do minulosti, predsa treba zopakovať, že po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 sa nám nepodarilo náležite reagovať na novú ekonomickú situáciu. Ako vieme, vo svete, tak aj u nás sa presadil ekonomický liberalizmus. Jeho podstata je, že hospodárstvo v trhovom mechanizme vo všeobecnosti prináša pozitívny ekonomický rozvoj. Ale v trhovom hospodárstve môže prežiť len ten, kto dokáže obstáť v konkurencii. Inými slovami ten, kto dosahuje pozitívne ekonomické výsledky, čiže zisk.

My sme si v štátnej lesníckej politike zadefinovali strategický cieľ LH „lesy obhospodarovať tak, aby sa zachovali, ochránili a zveľadili“. Neriešili sme, ako financovať verejnoprospešné (mimoprodukčné) služby. Mysleli sme si, že sa to zabezpečí tak ako predtým - dotáciami, čo úplne zlyhalo. Preto je LH už dlhodobo v kríze. Priam katastroficky vývoj začal po vetrovej kalamite v roku 2004. Stalo sa tak, najmä v dôsledku prijatého zákona o ochrane prírody a krajiny v roku 2002, ktorý vo veľkom rozsahu obmedzil realizáciu preventívnych, ochranných a obranných opatrení. Pochopiteľne, takéto pochybenie sa po určitých rokoch významne prejavilo aj na objeme možných ťažieb dreva, v dôsledku čoho vznikla krízová situácia v LH.

Prišli sme k záveru, že ide o dve hlavné príčiny vzniku tejto krízovej situácie. Prvá, ktorú možno z hľadiska lesov a LH označiť ako objektívnu. Je to klimatická zmena, ktorá vznikla celosvetovo v dôsledku rozvoja civilizácie. Tu LH na Slovensku síce môže prispieť  k zlepšeniu situácie, ale ťažisko riešenia je mimo neho.

Druhá príčina má subjektívny charakter. Je to hlavne vecou lesov a LH. Ide o to, či sme realizovali všetky možné preventívne, ochranné a obranné, praxou overené opatrenia, či vedeckovýskumné poznatky pri obhospodarovaní a ochrane lesov, alebo sme aj my pochybili. Pritom treba zobrať do úvahy, že je tu veľká súvislosť s prvou príčinou, keď do obhospodarovania lesov, či do ochrany lesných porastov zasahovali a zasahujú iné subjekty.

Keď sa prestal akceptovať princíp predbežnej opatrnosti uvedený aj v záveroch celosvetovej konferencie v Rio de Janeiro z roku 1992 o životnom prostredí a o rozvoji. Skutočnosťou je, že nepriaznivá situácia v zdravotnom stave lesov pretrváva už veľmi dlho. Vypracovali sa mnohé návrhy ako problematiku riešiť. Viaceré sa aj realizovali, ale podstatný obrat najmä pokiaľ ide o zdravotný stav lesov nenastal. Taktiež výhľady do budúcnosti nie sú priaznivé.

Minulé vládnuce štruktúry v roku 2023 novelizovali zákon o ochrane prírody a krajiny, ku ktorému sú závažne pripomienky. Otázne je, či a ako sa bude reagovať na túto novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Či dôjde k objektívnemu zhodnoteniu situácie a podľa toho sa príjmu náležité opatrenia. To je jedna z možnosti ako zvýšiť odolnosť porastov, resp. ako prispieť k zníženiu deficitu finančných prostriedkov na TUOL.

Čo konkrétne navrhujeme

Podstatný obrat môže vzniknúť vtedy, ak sa budú realizovať opatrenia v obidvoch uvedených oblastiach, t. j. že sa zastaví prebiehajúca klimatická zmena, a ak sa budú realizovať opatrenia v rámci adaptácie lesných ekosystémov na zmenené ekologické podmienky. Ďalej, treba zobrať do úvahy, že tento proces bude trvať dlhé obdobie. Taktiež to, že ide o veľmi zložitú problematiku. Preto nie je ani možné v krátkom príspevku ju podrobnejšie charakterizovať.

V každom prípade v realizácii prebiehajúcich opatrení treba pokračovať, resp. ešte viac pritvrdiť. Je správne, že v prvom rade treba zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu. Ide najmä o odstraňovanie napadnutých stromov z porastov skôr ako z nich vyletí podkôrny hmyz. Ďalej dôsledne zabezpečovať  asanáciu týchto stromov. Možno by bolo dobre overiť, či zaviesť aj niektoré nové metódy, napríklad aj ošetrovanie vyťažených stromov vodou. V každom prípade veľká pozornosť sa musí venovať porastovej hygiene.

Skutočnosťou je, že v lesných porastoch zostáva veľa nespracovanej odumretého dreva. Podľa Národnej inventarizácie a monitoringu SR (NIML SR) 2015 – 2020 vo všetkých lesoch Slovenska to bolo 93,8 mil. m³, ± 5,9 mil. m³. V priemere na ha 42,4 m³,  ± 2,5 m³. Podľa stupňov rozkladu drevo čerstvé tvorilo 6,9 a tvrdé 44,6 mil. m³. Ako z uvedeného vidieť ide o obrovské množstvo dreva.

Zrejme sme už vytriezveli z tvrdenia, že v lesoch Slovenska zostáva málo nespracovaného dreva. Pritom treba zobrať do úvahy, že ide o všetko odumreté drevo. Podľa jednotlivých komponentov najväčší objem tvorila ležanina (45 %), sucháre (21 %), potom pne a tenšina (17 % a 16 %). Aj keď ide o dôležité informácie, nie je možné z nich odvodiť dostatočne spoľahlivo koľko z uvedeného odumretého dreva by bolo možné spracovať a hospodársky využiť (ide o časť čerstvého a tvrdého dreva, resp. časť suchárov a ležaniny).

Možné je to urobiť napríklad, ak by sa v rámci NIML SR zaviedol ďalší komponent, sortimenty odumretého dreva. Prípadne aj v rámci iných monitoringov stavu lesa. Samozrejme si to žiada spracovať osobitný návrh realizácie. Návrh posúdiť komplexne, vrátane ekonomiky. Zrejme aj týmto spôsobom by bolo možné získať určité finančné prostriedky na TUOL. A vôbec, je ozaj možné, že na chudobnom Slovensku zostáva v lesoch najviac nespracovaného dreva zo všetkých štátov Európy? Ak drevo sa nemohlo spracovať v dôsledku požiadavky iného subjektu, napr. legislatívy, ujmu musí hradí ten, ktorý požiadavku inicioval.

Prosím vážených čitateľov, aby mi prepáčili, ak aj ja im dám jednu otázku. Konkrétne prečo sa doposiaľ takmer, alebo len veľmi málo na Slovensku zavádzal, resp. zaviedol výberkový hospodársky spôsob? Bolo to z nevedomosti, neochoty, lenivosti, alebo z iného konkrétneho dôvodu? Takto a teda dosť tvrdo som sa spýtal odborných lesných hospodárov na školení „ako je možné keď máme lesných inžinierov toľko, že možno s nimi obkladať ploty, ale zdravotný stav lesov je čím ďalej horší“.

Áno, dosť drzá otázka, viacerých som aj proti sebe pobúril. Ale to je v poriadku, lebo ak sa z minulosti nepoučíme môže to takto dopadnúť aj v budúcnosti. Uvediem napríklad, že aj v zákone o lesoch si v podstate ukladáme úlohy samí sebe. Všimnime si napríklad, koľko priestoru tu venujeme evidencii. Áno, aj to treba (je to možné zabezpečiť aj v menej významnom legislatívnom predpise), ale v tomto mimoriadne závažnom dokumente treba v prvom rade uviesť, či riešiť to, čo je z hľadiska TUOL najdôležitejšie.

Ide o štátnu lesnícku politiku. Ako zmeniť pozíciu LH v hospodárskych a environmentálnych štruktúrach štátu. Čiastočne sme o tom už aj hovorili. Všimnime si iné odvetvia, ako to robia. Napríklad poľnohospodári, ak sa im ukladá niečo realizovať v legislatíve, súčasne sa tam píše aj to, kto uhradí náklady s tým súvisiace.

Vráťme sa však k meritu veci t. j. k TUOL. Ak lesom v minulosti hrozilo nebezpečenstvo, spravidla zasiahol štát. Pritom išlo o opatrenia, ktoré mali jednak momentálny účinok, ale súčasne išlo aj o realizáciu opatrení, ktoré sa pozitívne prejavia v ďalekej budúcnosti. Takto by sa to malo realizovať aj v súčasnosti. Závažnou skutočnou je, že hynutie lesov nespôsobilo LH, ale je to dôsledok vonkajších vplyvov, rozvoj civilizácie, či priemysel krajiny. Preto aj na ozdravovaní lesov sa musí podieľať taktiež ten, kto túto situáciu spôsobil.

Nakoniec lesy neslúžia len LH, ale celej spoločnosti. V každom prípade musí LH viac využívať finančné prostriedky z EÚ. Ale súčasne začať aj s prípravou na prebudovanie LH na funkčne integrovane odvetvie. Znamená to, že verejnoprospešné (mimoprodukčné) služby sa budú platiť tak, ako je to vo výrobnej činnosti. Týmto by sa LH dostalo po ekonomickej stránke na úroveň iných odvetví. Bolo by konkurencie schopným odvetvím, tak ako v trhovom hospodárstve má byť. Ak si LH na Slovensku tuto skutočnosť neosvojí, resp. ak nedokáže túto samozrejmosť presadiť, ťažko sa niečo zmení. Máme v tomto smere už dlhoročné skúsenosti.

Čo povedať na záver?

Treba zobrať do úvahy, že LH je široký odbor ľudskej činnosti, ktorá sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov a plným ich využívaním v prospech vlastníkov a spoločnosti.  Plní dve odlišné úlohy. Výrobou dreva patrí do primárnej sféry. Realizáciou neprodukčných aktivít (mimoprodukčných funkcii) patrí do terciálnej sféry. Podstatou je optimálne skĺbenie rozmanitých funkcií lesov do harmonického celku ich obhospodarovania.

Kľúčovým rozhodnutím v plánovaní TUOL je odvodenie únosnej ťažby dreva (etátu), a to ako nevyhnutná podpora vo výchove  a ochrane mladých lesných porastov, ďalej ako podiel zo zrelých drevných zásob v závislosti od prirastavosti porastov zrelých drevných zásob a plnenia mimoprodukčných funkcií. Podmienkou realizácie TURL je finančné zabezpečenie tak výrobnej činnosti (produkcia výrobkov) ako aj  neprodukčných (mimoprodukčných) služieb. 

Tieto dve činnosti v LH navzájom súvisia. Funkčne integrované LH bude vtedy, ak obidve činnosti  budú finančne zabezpečené. To je základný princíp trhového mechanizmu, ktorý má všeobecnú platnosť. Malo by to platiť aj pre LH.

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.