Aktuálne otázky v ochrane lesov pred požiarmi 2022: Bez nákupu výkonnej techniky môže dôjsť k nárastu komplikácií

Z diskusie a samotného priebehu podujatia z roku 2018 vyplynuli nasledujúce závery:

• nevyhnutnosť prehodnotenia a aktualizácie opatrení súvisiacich s ochranou lesov pred požiarmi, s dôrazom aj na čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,
• nevyhnutnosť zjednotenia terminológie vo vzťahu k definovaniu a identifikácii lesných požiarov, ale aj zjednoteniu štatistického sledovania lesných požiarov všetkými subjektmi v rámci Slovenskej republiky (štátne subjekty, súkromné subjekty),
• na základe štatistických podkladov spracovanie mapy rizika vzniku lesných požiarov, pričom drevinové zloženie by malo byť len jedným z rizikových faktorov,
• vytvorenie manuálu na identifikáciu lesných požiarov pre potreby veliteľov zásahov a vyšetrovateľov príčin vzniku požiarov,
• zabezpečenie užšej súčinnosti medzi OS KR HaZZ, ASDS a veliteľom zásahu pri vyťažení informácie od ASDS v priestore pokrytom ASDS,
• spracovanie krízových scenárov pre priestory postihnuté kalamitou, s dôrazom na zonáciu národných parkov, vo vzťahu k možnej evakuácii obyvateľov z uvedeného priestoru v prípade lesného požiaru.

Už v roku 2018 bolo konštatované, že pre zvládnutie týchto problémov je nevyhnutná úzka spolupráca všetkých zúčastnených zložiek, vrátane ochrany prírody. Dokonca sa konštatovalo, že v budúcnosti by bolo možno vhodné vytvoriť pracovnú skupinu, pod gesciou niektorého z ministerstiev (MPRV SR, MŽP SR, poprípade MV SR), v ktorej by boli zastúpené všetky subjekty, podieľajúce sa na ochrane lesov pred požiarmi.

Práve na tieto závery nadviazalo rokovanie kolokvia. Z tohto dôvodu bola pozvánka na toto kolokvium opätovne poslaná odborníkom na túto problematiku z ČR a SR, vrátane osobitného pozvania pracovníkov MPRV SR a MŽP SR. Lebo, oproti vnímaniu tejto problematiky v roku 2018, dostalo zmenou zákona 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny v roku 2021, k rozšíreniu subjektov, ktoré sú zahrnuté pod definíciu vlastník lesa, správca alebo obhospodarovateľ lesa. K týmto subjektom pribudla aj Štátna ochrana prírody SR. Ďalej, oproti roku 2018, možno aj vplyvom pandémie a súvisiacich opatrení s ňou, po počiatočnom poklese požiarov v prírodnom prostredí, došlo k ich prudkému nárastu, najmä v jarnom období roku 2022.

V prvom dni kolokvia zazneli odborné a vedecké prednášky. Po privítaní účastníkov, medzi ktorými boli napríklad Ing. Henrich Klescht z MPRV SR  - Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, Ing. Milan Dolňan – predseda Slovenskej lesníckej komory a úvodnom slove k preberanej problematike zo strany organizátorov, bola rozobraná problematika prevencie vzniku požiarov v prírodnom prostredí a spôsoboch jej presadzovania nielen medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou (plk. Ing. Dušan Hancko). Ďalšia prednáška bola zameraná na včasnú detekciu vzniknutého lesného požiaru a možnosti ASDS pri ochrane a obhospodarovaní lesa, s náčrtom ďalšieho rozvoja uvedených systémov (Ing. Milan Lalkovič).

V utorok sa účastníci kolokvia presunuli do Popradu, kde bola pripravená praktická ukážka činnosti ASDS - modifikovaného systému Firewatch (Ing. Milan Lalkovič a operátori riadiaceho centra). V rámci ukážky bol vysvetlený prínos doplnkovej farebnej kamery „Panorama Live View“, ale aj nová programová modifikácia systému, spolu so samotnou činnosťou riadiaceho centra. Zároveň bol vysvetlený spôsob prenosu informácie o zaznamenanom incidente (požiari), na OS KR HaZZ a spôsob vzájomnej komunikácie a informačnej podpory zásahovej činnosti. Po uvedenej ukážke nasledovala ukážka priestorov a vybavenia HS OR HaZZ v Poprade a prezentácia činnosti Modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí s využitím vozidiel pri medzištátnej pomoci v Grécku v roku 2021 (mjr. Ing. Marián Lopuch). Vzhľadom k riziku vznikov lesných požiarov v priestore Vysokých Tatier, boli účastníci kolokvia oboznámení aj so Stratégiou manažmentu požiarnych rizík na území Tatranského národného parku (plk. Ing. Ondrej Šproch, mjr. Ing. Marián Lopuch).  

Potom, priamo v teréne nasledoval rozbor zásahovej činnosti pri požiari v Kežmarských Žľaboch (požiar máj 2018), kde bol rozobraný aj samotný dopad uvedeného lesného požiaru na ekosystém v národnom parku (Ing. Ján Slivinský, mjr. Ing. Marián Lopuch). S podobnou problematikou boli oboznámení aj pri prezentácii likvidácie požiaru (rok 2011) a zložitosti zásahovej činnosti v priestore Nízkych Tatier – Rovná hoľa nad Vyšnou Bocou (Ing. Pavel Zacharovský). V obidvoch prípadoch sa konštatovalo, že je nevyhnutné zabezpečiť zníženie času nasadenia leteckej techniky – vrtuľníkov pri hasení požiarov v nedostupných terénoch, alebo zabezpečiť sprístupnenie týchto terénov dobudovaním lesnej cestnej siete, ktorú by využívala aj hasičská technika. V opačnom prípade dochádza nielen k predlžovaniu dojazdu hasičských jednotiek, ale aj k nekontrolovateľnému rozširovaniu požiarov, čo súvisí aj s likvidáciou a degradáciou pôvodného ekosystému na veľkých plochách, vrátane národných parkov.

Streda sa niesla v znamení metodického taktického cvičenia Modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí s využitím vozidiel – skupiny stred (kpt. Oto Hudec) a skupiny hasičov ÚzO HZS Stredočeského kraja z Berouna (Martin Kůřil). Zaujímavosťou, v rámci cvičenia, bola nielen prezentácia „D“ programu systému, ale aj vzájomná výmena skúseností hasenia „D“  systémom nielen lesných, ale aj bytových požiarov. Uvedené cvičenie sa nezaobišlo bez porovnania technického vybavenia obidvoch skupín. Po praktickej ukážke budovania jazierkového systému, vozidla T 815 – 7 CAS 40, prítomných zaujal aj SxS Can-Am s modulárnym hasiacim zarazením, ktorý bol vyvinutý hasičmi z Berouna a technickými prostriedkami určenými k zdolávaniu lesných požiarov.

Štvrtok bol zameraný na rozbor aktuálneho požiaru a jeho dôsledkov, ktorý vznikol v lokalite Horný Tisovník (okres Detva) 22. 3. 2022. V diskusii, na Obecnom úrade Stará Huta, sa k zásahovej činnosti mohli vyjadriť aj priami účastníci zásahu z radov DHZO (Milan Gonda, Jakub Mikuláš). Zároveň sa preberala aj problematika zapojenia DHZO/DHZM do zásahovej činnosti a spolupráce s HaZZ, pri lokalizácii a likvidácii takýchto požiarov. Po uvedenej diskusii bola vykonaná obhliadka požiariska, ktoré dosahovalo v čase požiaru plochu 42 hektárov.

Účastníci kolokvia mohli vidieť, relatívne za krátku dobu, regeneráciu trávnatých plôch, ale aj trvalú degeneráciu krov a stromov, ktoré boli zasiahnuté uvedeným požiarom. Tento požiar je príkladom toho, že aj relatívne schodný terén, v prípade jeho zneprístupnenia, môže predstavovať hlavné riziko vo vzťahu k nekontrolovanému šíreniu požiaru. Zároveň sa poukázalo na skutočnosť, že k úspešnému zvládnutiu takýchto požiarov je nevyhnutný dôkladný prieskum, poznanie zásahového obvodu a najmä informačná podpora v rámci operatívneho riadenia.

V piatok sa musel program kolokvia, z dôvodu nepriaznivého počasia, zredukovať na vyhodnotenie a záverečnú diskusiu k náplni a splneniu hlavných úloh kolokvia. Účastníci konštatovali, že od roku 2018 došlo k skvalitneniu spolupráce medzi OS KR HaZZ a riadiacim centrom ASDS, kde uvedená informácia sa stala súčasťou informačnej podpory veliteľa zásahu. Avšak, vzhľadom k zmene zákona 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny v roku 2021 ostatné závery predchádzajúceho podujatia zostávajú v platnosti. K ďalším súčasným rizikám patrí aj predpokladané vyradenie leteckej techniky typu Mi z prevádzkovania MV SR a OS SR, ktorá je, napriek nasadeniu UH-60M zo strany OS SR, zatiaľ nosným typom práve pre hasenie lesných požiarov. Ak nedôjde k nákupu adekvátne výkonnej techniky, tak môže dôjsť aj k nárastu komplikácií pri hasení týchto zložitých požiarov v podmienkach Slovenskej republiky.

Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD., organizačný a vedecký garant kolokvia

(Redakčne krátené)