Agrorezort: Drevo je z hľadiska zelenej ekonomiky ideálnym materiálom
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Prioritou agrorezortu v roku 2022 bude vyčerpať maximum eurofondov z končiaceho sa programového obdobia tak, aby pôdohospodárom a potravinárom pomohli preklenúť neľahkú dobu spojenú s COVID-19 a výrazným zdražovaním vstupov. Pre TASR zo včera uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan. Informácia je zverejnená na portáli Teraz.sk.
"Zároveň sa musíme zodpovedne pripraviť na nové eurofondové obdobie. Som presvedčený, že sme pripravili kvalitnú Intervenčnú stratégiu, ktorá dostane podporu našej vlády a aj súhlas Európskej komisie," povedal S. Vlčan.
Agrorezort bude podľa neho pozornosť venovať tzv. uhlíkovej banke. "Drevo je z hľadiska zelenej ekonomiky, ktorú presadzuje EÚ, ideálnym materiálom, pretože ukladá CO2 z atmosféry. V slovenských lesoch prirastie za každých 2,6 sekundy jeden meter kubický dreva. Ten viaže 250 kg uhlíka a priemerne zadrží až 400 litrov vody, čo má v boji s klimatickou zmenou kľúčový význam," zdôraznil pre TASR minister Vlčan.
"Začali sme sa intenzívne zaoberať aj opatreniami na zadržiavanie vody v krajine programom adaptácie pôvodne odvodňovacích kanálov hydromelioračnej výstavby na vodozádržné," poznamenal Vlčan.
Najprirodzenejšou a najjednoduchšou cestou je podľa neho budovanie krajinných prvkov, ako sú remízky, poldre, kanály, nádrže, jazierka, malé priehradky, vďaka ktorým dažďová voda neodtečie z krajiny, ale zostane v nej, zásobuje podzemné vody, biosféru v danom území, podporuje fotosyntézu a ukladanie uhlíka, čo je kľúčom pri spomalení klimatickej zmeny.
Riešenie zadržiavania vody v krajine si však podľa Vlčana vyžaduje mať usporiadané pozemky. "A to je jeden z najväčších problémov v agrorezorte, ktorý nás dokonca presahuje. Neusporiadané vlastnícke vzťahy sú veľmi častou príčinou, prečo sa nejaký projekt alebo zámer nedá zrealizovať, aj keď sú na to peniaze. Starostovia a primátori vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Ak by malo ísť sceľovanie pozemkov tak pomaly a draho ako doteraz, stálo by to ešte miliardu eur a trvalo by to ďalších minimálne 30 rokov," citovala TASR šéfa agrorezortu.
"Začali sme preto spolupracovať s Právnickou fakultou Univerzity Komenského, ktorá rieši projekt o pozemkovej legislatíve. Vkladám do nich veľkú dôveru, že nám pomôžu s riešením, ako pohnúť s komasáciami," dodal minister S. Vlčan.