Keď dvaja robia to isté...

V susednej Českej republike sú národné parky spravované organizáciami zriadenými ministerstvom životného prostredia. V januári 2007 sa prehnal Národným parkom Šumava uragán Kyrill. K 31.1.2007 evidovala Správa NP Šumava 687 000 m 3 kalamity, z toho 62 000 m 3 v bezzásahových zónach ( ktorých bolo mimochodom 26 % z výmery NP ).

A ako postupovali pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy ochranári? V bezzásahových územiach neťažili, celkovo v nich odumrelo okolo 3 800 ha lesa, čo predstavuje 30 % ich výmery. V zónach, kde zasahovali, za šesť rokov vyrúbali 1 089 211 m 3 a obnovili les na ploche 1 595 ha. Podľa ich slov lesné ekosystémy v NP prešli v rokoch 2007 až 2012 najväčšou gradáciou podkôrneho hmyzu za dobu jeho existencie. Nástup vysokej populačnej hustoty lykožrúta závisel predovšetkým od veľkosti bezzásahového územia, počiatočnej hustote populácie, ale tiež na množstve nespracovaných polomov. Čím viac nespracovaných stromov bolo ponechaných, tým rýchlejší bol nárast početnosti. Doba presunu gradácie do zásahových častí NP a celková doba gradácie záviseli predovšetkým na veľkosti bezzásahového územia. Čím väčšie bolo bezzásahové územie, tým dlhšie trval presun lykožrútov do zásahových častí no a o to bola dlhšia doba ich rozmnožovania sa v oboch zónach. Celkovo trvala 5 rokov a vrcholila v treťom roku po uragáne. Znovu pripomíname, že toto sú skúsenosti pracovníkov rezortu životného prostredia.
Na začiatku tohto príbehu bolo 62 000 m 3 polomov v bezzásahových zónach a 625 000 m 3 v zásahových. Na konci 3 800 ha odumretého lesa v bezzásahových zónach (ktorý sa postupne presúva do fázy obnovy) a 1 600 ha obnoveného lesa v zóne, kde sa kalamita spracovávala.

Premýšľajte!
Nie je to to isté ako v národných parkoch na Slovensku, len osoby a obsadenie je iné...

Slovenská lesnícka komora
V prípade, že sa chcete podeliť o informácie v rámci kampane Pravda o lese, napíšte na: pravda_o_lese@slsk.sk