Keď chcú psa biť, palicu si nájdu...

Väčšinou vyjadrenia na túto tému nebývajú ničím podložené. Preto ponúkame krátky sumár podložený výskumom.
Hlavné vplyvy lesa na vodnú bilanciu sú zachytávanie zrážok v korunách (inercepcia) a tak isto vyparovanie vody z povrchu rastlín (transpirácia), pričom netreba zabúdať na schopnosť pôdy zadržať vodu.
Najúčinnejšie znižujú odtok povrchovej vody mladšie lesné porasty, účinnosť prestarnutých a preriedených porastov je približne rovnaká ako u nelesných spoločenstiev (viď zoznam štúdií nižšie: napr. 8.,12.,17.). Ihličnaté porasty sú účinnejšie ako listnaté (napr. 1., 2., 14., 15.).
Vplyv ťažieb je úmerný ich plošnému podielu na celkovej výmere lesa (napr. 10., 18.). Povrchový odtok z jednotlivých odlesnených plôch sa podľa výskumov v experimentálnych povodiach v prvom roku po ťažbe zvyšuje až o cca 30 % (napr. 9.,16.), potom však už v druhom roku výrazne klesá a po 10-20 rokoch je už spravidla odtok nižší, než bol predtým zo starého lesa. Vplyv tradičných pásových rubov, pri ktorých sa porasty rúbu na viackrát, je výrazne nižší ako vplyv veľkých plôch bez starého lesa, napríklad v prípade kalamitných ťažieb (napr. zhrnutie dlhoročných výsledkov štyroch amerických experimentálnych povodí v 10.). Vplyv plôch dočasne bez stromov začína byť merateľný, až keď dosiahnu 25 % celkovej plochy (napr. 11.).
Les má určitý lokálny vplyv na povodne v malých povodiach (do 100 km 2), s narastajúcou výmerou povodí začínajú prevládať skôr klimatické a časové faktory. Vo väčších povodiach sú dopady stavu lesa na povodňové prietoky "kompenzované" časovým oneskorením medzi jednotlivými prítokmi, rozdielnym využívaním pôdy v povodiach jednotlivých prítokov a rozdielmi v zrážkových pomeroch v oblastiach jednotlivých prítokov (6., 4.,3., 13.).
Podľa materiálov FAO a IUFRO zvyšovanie lesnatosti alebo hustoty lesa, zvyšovanie zastúpenia ihličnanov v lesoch však môže spôsobiť výraznejší pokles prietokov v čase nedostatku vody, čiže pri tomto spôsobe protipovodňovej ochrany je potrebné rozhodnúť, čo je prioritou (napr. 7., 5.).
Ako vidieť, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Vplyv ťažieb na odtok nie je až taký významný a je dočasný. V priebehu niekoľkých rokov mladý les znižuje odtok účinnejšie ako prestarnuté porasty.
Ale ani najhustejší les nezabráni vzniku povodne, keď prídu prívalové dažde. Počas nich sú lokálne úhrny zrážok až 50 mm za hodinu (Hodinové úhrny pri búrkach na niektorých miestach prekročili 30 milimetrov, napríklad v Budinej (35), Dobrej Nive (35), Poľane (31). Najvyšší úhrn sa nameral v Gbelcoch, a to 50 milimetrov, uvádza 25.7.2017 SHMÚ). Na jeden hektár lesa vtedy naprší 500 tisíc litrov vody za hodinu. Pre lepšiu predstavu – 5 vedier vody na jeden meter štvorcový (plocha jedného pracovného stola).

Myslíte, že toto dokáže zachytiť nejaký les?

Slovenská lesnícka komora
V prípade, že sa chcete podeliť o informácie v rámci kampane Pravda o lese, napíšte na: pravda_o_lese@slsk.sk