Zver motivujú prikrmovaním

Starostlivos o ňu ešte aj v minulom roku do veľkej miery ovplyvňovali dôsledky vetrovej kalamity, ktorá 19. novembra 2004 poškodila v národnom parku 12 600 hektárov lesa. V porovnaní s rokmi pred kalamitou sa zmenili nielen pôvodné stanovištia, ale aj denný či ročný biorytmus lesnej zveri. V roku po kalamite sa najpočetnejšie čriedy zdržiavali v Tatranskej Javorine. Na druhej strane počty diviačej zveri v celom území klesli. Tento značne migračný druh raticovej zveri totiž putuje za potravou a úkrytom. Podľa Ing. Jozefa Kováča, zoológa Štátnych lesov TANAP-u je to prechodné do doby, pokým sa kalamitné plochy nezačnú obnovova, mladé stromčeky nevyrastú. Potom sa situácia zmení: územie bude pre zver oveľa atraktívnejšie.

„Po kalamite migrovala zver do oblastí, v ktorých nachádzala zdroj obživy i úkrytové miesta. Po jej spracovaní ich pohyb v národnom parku ovplyvňujú najmä ročné obdobia. V lete vďaka vysokému bylinnému krytu nachádza na spracovaných plochách potravu a čiastočne aj úkryty. Dokonca práve na týchto plochách sa odohrávala aj jelenia ruja. V zime, pokiaľ je sneh, nemá na kalamitou poškodených plochách ani potravu, ani úkrytové miesta. Preto migruje do lokalít okolo dolnej hranice lesa, kde zostali stᝠstromy. V čase, keď je veľa snehu, nevyhľadáva z hľadiska bezpečnosti ani tradičné krmoviská na veľkých kalamitných plochách aj napriek tomu, že v nich bola potrava vyložená,“ hovorí Jozef Kováč.

V súvislosti s migráciou zveri a s ohľadom na obnovu lesa upravili Štátne lesy TANAP-u v najviac atakovaných ochranných obvodoch tradičné miesta kàmnych zariadení. „Navrhnutými opatreniami chceme zamedzi škodám na zmladení tak, aby sme zároveň zabezpečili starostlivos o lesnú zver, ktorá nám vyplýva zo zákona. Predovšetkým ide o to, aby obnovované lesné porasty na kalamitných plochách neboli zverou poškodzované. Vylúči úplne sa to nedá, ale aby škody boli únosné, nie na úkor obnovy lesa. Jednou z tohtoročných podstatných zmien je prikrmovanie zveri fytodendromasou aj na iných ochranných obvodoch nielen na Podspádoch, kde takýmto spôsobom prikrmujeme jeleniu zver už od roku 1981. Súčasou masy je pomletá kôra a ihličie zabezpečujúce zveri látky, ktoré inak získava pri obhrýzaní mladých stromčekov,“ poznamenáva Jozef Kováč.

Prikrmovaním v čase núdze dostáva zver menej ako polovicu množstva potravy, ktorú denne potrebuje. Zvyšok si musí nájs v prírode sama. Rovnováhu medzi množstvom lesnej zveri a úživnosti územia v TANAP-e a PIENAP-e zabezpečujú Štátne lesy TANAP-u dôsledným manažmentom v rámci programu starostlivosti o lesnú zver. „Príroda je pod veľkým vplyvom civilizácie. Sú zmenené nielen lesné porasty, ale aj podmienky, v ktorých zver žije. Autoregulačné mechanizmy v prírode síce fungujú, ale pokiaľ ich svojou činnosou človek naruší, musí prírode naopak pomôc. Premnoženie lesnej zveri by malo jednoznačne negatívny vplyv na obnovu lesa v kalamitnom území. Škody by vznikli veľké, obnova by sa komplikovala, predåžila, na niektorých miestach by sa možno na určitý čas úplne znemožnila. Na druhej strane tam, kde je veľa raticovej zveri, tam sa stiahnu aj predátori. Napokon TANAP má vyššie stavy predátorov ako okolitá krajina už dnes. Ak chceme ma v národnom parku jedno aj druhé, musíme sa o raticovú zver stara,“ vysvetľuje Jozef Kováč.

Súčasou starostlivosti o lesnú zver v TANAP-e a PIENAP-e sú ochranné služby lesníkov Štátnych lesov TANAP-u zamerané proti pytliactvu, pytliačiacim psom a mačkám, proti nezákonnému zberu jeleních zhodov, vyrušovaniu zveri či proti porušovaniu uzávery turistických chodníkov v biotopoch kamzíka najmä v zime a v čase, kedy prichádzajú na svet mláďatá. V rámci zdravotnej starostlivosti o lesnú zver venujú Štátne lesy TANAP-u pozornos prevencii voči chorobám zveri, akými sú besnota či parazitologické a iné ochorenia.

V roku 2006 žilo na území TANAP-u a PIENAP-u a v ich ochrannom pásme v správe Štátnych lesov TANAPu 620 kusov jelenej zveri, 239 kusov srnčej zveri, 118 kusov diviačej zveri, 40 medveďov, 23 vlkov, 33 rysov, 103 hlucháňov, 28 tetrovov, 205 jariabkov a 297 kamzíkov, čo je viac ako 62 percent z populácie kamzíkov žijúcej na slovenskej strane Tatranského národného parku.

bur