Zo stretnutia lesníkov a akademikov

V spoločnom stanovisku Technickej univerzity vo Zvolene, sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPaRV SR a Lesov SR, š.p., Banská Bystrica z uvedeného stretnutia sa píše:

„Lesy Slovenska s ohľadom na súčasnú klimatickú situáciu sa dostávajú v mnohých oblastiach do krízového stavu s tendenciou veľkoplošného rozpadu, hlavne smrekových lesných ekosystémov. Týka sa to hlavne bývalých vysoko produkčných smrekových lesov v orografických celkoch Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Vysoké a Nízke Tatry. V minulosti uplatňovaný prevažne holorubný spôsob hospodárenia a naň naviazané pestovné postupy spojené s plošnou výsadbou smreka často neznámeho pôvodu na jeho nepôvodných stanovištiach, mali za následok vytvorenie rovnovekých porastov, ktorých odolnosť pri súčasnom vplyve klimatických zmien je veľmi nízka s výslednou situáciou, ktorej sme svedkami dnes. Veľkoplošný rozpad týchto lesov vníma verejnosť veľmi negatívne a pri existujúcej lesníckej legislatíve sa konanie lesníkov dostáva často do rozporu s legislatívou ochrany prírody, ktorej navrhované spôsoby riešenia týkajúce sa hlavne manažovania národných parkov vytvárajú spoločenské a odborné napätie, z tohto dôvodu je nevyhnutné túto legislatívu prehodnotiť a postaviť na moderných medzinárodných základoch.
Stretnutie predstaviteľov lesníctva reprezentované generálnym riaditeľom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Petrom Kickom, generálnym riaditeľom Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Ing. Marianom Staníkom, obchodným riaditeľom podniku Ing. Tomášom Kloučkom, Ph.D. na jednej strane a rektorom Technickej univerzity vo Zvolene Dr. h. c. prof. Ing. Rudolfom Kropilom, PhD., dekanom Lesníckej fakulty TUZVO prof. Dr. Viliamom Pichlerom, predsedom Akademického senátu TUZVO a profesorom pestovania lesa prof. Ing. Milanom Sanigom, DrSc., na strane druhej, bolo zamerané práve na tieto ťažiskové témy. Účastníci rokovania konštatovali, že lesy Slovenska majú na viac ako polovičnej výmere plochy potenciál pôvodného drevinového zloženia a do budúcnosti jedinou správnou cestou ich obhospodarovania je návrat k prírode blízkemu hospodáreniu. Jeho základné princípy vychádzajú z poznania vývojových procesov prírodných lesov a ich uplatňovaním v obhospodarovaní lesov je možné nájsť riešenie tohto stavu.
Les bude potrebné formovať nie plošne, ale priestorovo, rešpektovaním vhodného rozmiestnenia drevín v produkčnom priestore lesa podľa ich nárokov na ekologické faktory, pri maximálnom využití autoregulačných a autoregeneračných procesov a prirodzeného rastového rytmu. Výmenu generácií drevín bude potrebné viazať na prirodzenú obnovu; v kalamitných oblastiach, kde nie je možné dosiahnuť prirodzenú obnovu, umelú obnovu vykonávať na základe najnovších poznatkov lesníckej typológie. Tieto princípy sú uplatňované pri výberkových lesoch, trvalo viacetážových porastoch, resp. mozaikových porastoch. Tento koncept obhospodarovania začať uplatňovať v plnej miere v porastoch, ktoré tvoria génové základne jednotlivých drevín a v lesoch 3. a 4. stupňa ochrany okolo NPR všade tam, kde to prírodné podmienky a technologické postupy umožňujú. V podmienkach klimatických zmien sa musia produkčné a ostatné funkcie lesov podriadiť ich ekologickej stabilite. Predstavitelia akademickej a lesníckej sféry sú si vedomí tejto situácie ako aj skutočnosti, že prestavba lesa na takéto štruktúry je dlhodobý proces, ktorý bude klásť aj zvýšené ekonomické požiadavky na implementáciu týchto postupov a potrvá v horizonte minimálne 30 až 40 rokov. S prestavbou lesov je potrebné pri pomerne rýchlych legislatívnych zmenách začať ihneď.
Zmena myslenia a osvojenie si týchto postulátov je základnou podmienkou pre manažment štátnych lesov, aby sme boli v tomto vlastníckom segmente, ktorý patrí všetkým občanom republiky, úspešní. Formovanie štruktúry porastov podľa hore uvedených princípov a zásad bude vyžadovať prijatie takej legislatívy, ktorej uplatňovanie v súčasnej klimatickej situácii prinesie vyššiu odolnosť a prevádzkovú bezpečnosť lesov Slovenska, čím sa uchovajú prijateľné podmienky pre život spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou je aj konštruktívna komunikácia a spolupráca medzi MPaRV SR a MŽP SR s cieľom dosiahnuť významný pokrok v napĺňaní uvedených požiadaviek, odporúčaní a cieľov. Rešpektovanie a postupná realizácia navrhovaných opatrení je prvým predpokladom spomalenia zhoršujúceho sa stavu lesov, ich postupnej ekologickej stabilizácie, a tým naštartovania zmeny spôsobu obhospodarovania lesov Slovenska.
Zúčastnené strany aj na základe doterajšej dobrej spolupráce deklarujú, že spoločné úsilie o presadzovanie týchto princípov prispeje k ich lepšiemu a rýchlejšiemu napĺňaniu. Za týmto účelom sa budú stretávať a diskutovať o vzájomných očakávaniach a plánovaných krokoch na čo najskoršie dosiahnutie želaného stavu lesných ekosystémov Slovenska. Zároveň si uvedomujú nevyhnutnosť vzájomnej komunikácie a partnerskej spolupráce v oblasti obhospodarovania lesov v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Odpočty plnenia úloh budú prezentovať vo forme spoločných stanovísk, resp. spoločných mediálnych výstupov."
Vo Zvolene 5. 11. 2018

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD.
rektor Technickej univerzity vo Zvolene

Ing. Peter Kicko
generálny riaditeľ sekcie LHaSD MPRV SR

prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.
predseda Akademického senátu TUZVO
profesor pestovania lesa

Ing. Marian Staník
generálny riaditeľ Lesy SR, š. p.

prof. Dr. Ing. Viliam Pichler
dekan Lesníckej fakulty TUZVO

Ing. Tomáš Klouček, PhD.
obchodný riaditeľ Lesy SR, š. p.