Zdravý rozum začína víťaziť: vedci berú do úvahy aj vysádzanie nových lesov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Rúbanie lesov nemalo až taký negatívny dopad na množstvo uhlíkových emisií, ako sa pôvodne myslelo. Upozorňuje na to nová štúdia, ktorá berie do úvahy aj vysádzanie nových lesov. Autori tvrdia, že sa treba viac zamerať na emisie, ktoré vznikajú priemyselnou aktivitou. Informáciu zverejnil Denník S a publikovala ju aj Slovenská tlačová agentúra SITA. Výsledky tejto štúdie dávajú nádej, že po hystérii, vyvolanej v súvislosti s obnovovaním lesov rúbaním, začína víťaziť zdravý rozum, berúci do úvahy aj vysádzanie nových lesov.
Denník S uvádza, že výskum zo Štátnej univerzity v Ohiu a univerzity Yale priniesol nové prekvapujúce poznatky o dopadoch odlesňovania našej planéty. Doteraz sa predpokladalo, že ťažba dreva a postupné ničenie lesov je jeden z najväčších faktorov pre zvyšovanie uhlíkovej stopy v prostredí. Nové výsledky však ukazujú, že predpoklady poškodenia životného prostredia odlesňovaním boli značne prehnané. Podľa predošlých štúdií sa predpokladalo, že odlesňovanie viedlo k prírastku 484 miliárd ton uhličitých emisií. Nová štúdia však zistila, že od roku 1900 pre odlesňovanie pribudlo na Zemi len 92 miliárd ton uhlíkových emisií, súvisiacich s výrubom lesov.
Problém s predošlým výskumom bol ten, že síce bral do úvahy proces rúbania lesov a ich naturálnu obnovu, ale nezapočítali do „rovnice“ ľudskú aktivitu. „V poslednom storočí sa udial významný posun, keď už lesy nepovažujeme za neobnoviteľné zdroje, ale za obnoviteľné, a predpokladáme, že zalesňovacie aktivity a spravovanie lesov viedli k ďaleko menšiemu zvýšeniu uhlíkových emisií v životnom prostredí,“ vysvetľuje Brent Sohngen, profesor zo Štátnej univerzity v Ohiu.
Autori štúdie preto hovoria, že viac pozornosti by sa malo venovať priemyselným emisiám namiesto odlesňovania. Prirodzene, stromy a lesy ako také sú stále veľmi dôležité pre zdravé životné prostredie a malo by sa pokračovať v doterajšej starostlivosti o toto prírodné bohatstvo.
Jozef Marko