Zbúraný mýtus: objem vývozu dreva zo Slovenska klesá

Článok agentúry SITA začína konštatovaním, že „fotky s naloženými vagónmi s drevom vidíme na sociálnych sieťach takmer denne. Môže sa tak zdať, že Slovensko vyváža obrovské množstvá kvalitného dreva. Čísla však ukazujú niečo celkom iné. Podľa dát z najnovšej Zelenej správy ostáva väčšina slovenského dreva doma. Rúbaniská a naložené kamióny či vagóny videl na Slovensku už asi každý. Na sociálnych sieťach sa často objavujú aj s komentárom, že ide o vysoko kvalitné drevo, ktoré smeruje do zahraničia. Je to však len malý kúsok reality, ktorá je úplne iná. V skutočnosti si Slovensko necháva drvivú väčšinu dreva, ktoré vyťaží.“

SITA ďalej píše, že v analýze Zelená správa sa uvádza, že v roku 2018 sa vyviezlo zo Slovenska 2 099 000 metrov kubických dreva. Na exporte sa podieľajú najmä nelesnícke subjekty a obchodné spoločnosti. Lesní hospodári sa na exporte podieľajú len 21,1 percentami. „Vývoz dreva smeroval najmä do okolitých krajín EÚ (Česká republika, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko). V exportných dodávkach ihličnatých aj listnatých sortimentov surového dreva prevládali výrezy I. až III. triedy akosti,“ uvádza sa podľa agentúry SITA v analýze.

V produkcii dreva sme na Slovensku sebestační. Najviac dovážame drevo vysokej kvality. To podľa autorov analýzy naznačuje, že drevo sa u nás začína viac využívať na výrobu nábytku a v priemysle, kde sa vyžaduje vyššia kvalita materiálu. Z fotografií či videí, ktoré sa množia ako huby po daždi, sa tiež môže zdať, že objem vývozu stúpa. Je to ale presne naopak. Najviac dreva sme vyviezli v roku 2014, odvtedy je trend skôr klesajúci. Postupne prestáva platiť aj tvrdenie, že vyvážame drevo, ktoré sa v zahraničí spracuje a potom sa už v podobe hotových výrobkov vracia k nám.

„Vo vývoji zahraničného obchodu so sortimentmi surového dreva možno pozorovať pozitívne tendencie znižovania ich vývozu a zvyšovania dovozu sortimentov vyššej kvality. Postupne sa tým znižujú negatíva vývozu dreva zo Slovenska, medzi ktoré patrí najmä relatívne vysoký podiel exportu kvalitnejšieho domáceho dreva (najmä sortimenty ihličnatého dreva I. až III. triedy akosti), ktoré sa vyvážajú bez ďalšieho spracovania v tuzemsku. Pridaná hodnota sa tak tvorí v zahraničí, kde spracovanie dreva vytvára pracovné príležitosti a domáca ekonomika tým prichádza o daňové príjmy a príjmy z odvodov,“ cituje konštatovanie autorov Zelenej správy agentúra SITA.

Jozef Marko