Zatajený prezident

Nominant Smeru Marian Záhumenský prišiel o stoličku štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva po tom, čo prepukla aféra okolo jeho „bezpoplatkovej“ poľovačky na jeleňa v revíroch Štátnych lesov SR. Vzápätí vyšli na svetlo sveta mená ďalších politikov a verejných činiteľov, ktorí rovnako ako Záhumenský poľovali bez toho, aby za lov zaplatili čo i len korunu. Hovorilo sa napríklad o Hrušovskom, ten si zapoľoval ešte ako predseda Národnej rady, a tiež o vtedajších poslancoch Patakym a Ábelovskom. Meno prezidenta Ivana Gašparoviča sa však v tejto súvislosti nikdy nespomínalo. Nám sa podarilo zisti, že Štátne lesy SR jeho meno jednoducho zatajili.

Bezpoplatkový neznamená zadarmo: Do čela štátnych podnikov sa obyčajne dostávajú spriaznené duše politických strán alebo rovno kamaráti ich čelných predstaviteľov. Pozície manažmentu nikdy nie sú slabo platené, a tak sa generálni riaditelia snažia vyjadrova hlbokú vďaku ľuďom, ktorí im k teplým miestečkám pomohli. Samozrejme, nie sú takí hlúpi, aby sa „tým hore“ revanšovali z vlastného, radšej im dávajú zo štátneho.

Šéfova štátnym či vojenským lesom patrí v tomto smere k ozajstným lahôdkam. Dnešní papaláši totiž holdujú panským zábavkám rovnako radi ako voľakedy šľachta. Poľovačka ich vzrušuje i uspokojuje a v revíroch patriacich štátu behá toľko nádhernej zveriny! Kto by odmietol diskrétnu pozvánočku na bezpoplatkový lov? Teda takzvane bezpoplatkový. Pretože tento termín znamená iba jedno - že si politik či hodnostár za poľovačku nezaplatil sám, ale zacvakal mu ju niekto iný. V prípade revírov spravovaných Štátnymi lesmi SR alebo Vojenskými lesmi zaplatia odstrel tieto podniky z reprezentačného fondu, čo v zjednodušenej reči znamená z peňazí daňových poplatníkov. A to je dôvod, prečo sa verejne k týmto poľovačkám žiadny politik dobrovoľne nehlási.

Utajené poľovačky: Prezident Ivan Gašparovič patrí k veľmi náruživým a úspešným nimródom. Napríklad daniela, ktorého skolil koncom roku 2005 v revíri Turá Lúka, ohodnotili na 184,8 boda, čím si vyslúžil zlatú medailu a jeho úlovok mal vlani čestné miesto aj na výstave poľovníckych trofejí. Svojej záľube venuje prezident relatívne veľa času a ažko odoláva pozvaniam na reprezentačné poľovačky v revíroch spravovaných štátnymi podnikmi. Podľa našich informácií tam patrí dokonca k najčastejším hosom spomedzi slovenských politikov. Aj on by však bol zrejme radšej vnímaný ako ľudový prezident a nie ako grófsky ostrostrelec, a tak prezidentská kancelária na naše otázky vôbec nereagovala. Či sa kancelária snažila ovplyvňova podávanie informácií aj priamo v príslušných štátnych podnikoch, dokáza nemožno. Isté však je, že snaha dopátra sa pravdy o jeho „štátnych“ poľovačkách naráža na múr neochoty i zavádzania.

Štátne lesy SR za predchádzajúceho riaditeľa Olajca poskytli na požiadavku denníka Sme zoznam pozvaných poľovných hostí, v ktorých však meno prezidenta Ivana Gašparoviča chýba. Našu otázku, prečo došlo k tejto klamlivej informácii a aký postih bude vyvodený voči pracovníkovi, ktorý porušil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vedenie Štátnych lesov ignorovalo. Po opakovanom urgovaní nám poskytli len informácie o prezidentových úlovkoch, o ktorých úplnosti tiež môžeme pochybova. Podľa písomného vyjadrenia Štátnych lesov SR sa v roku 2006 prezident zúčastnil na pozorovaní jelenej zveri bez úlovku. Za predchádzajúceho vedenia ulovil jeleňa, daniela a muflóna, pričom trofeje i divinu ponechal vo vlastníctve príslušných závodov. Otázku o cene, ktorú Štátne lesy SR za prezidentove úlovky museli zaplati, sme opakovali niekoľkokrát. Zbytočne. Vedenie Štátnych lesov zatåka naďalej. Ktovie prečo?

Ak zastrelia, tak vlastne pomôžu: S rovnakou neochotou poctivo informova verejnos sme sa stretli aj vo Vojenských lesoch a majetkoch SR. Generálny riaditeľ Štefan Drozd nás odkázal na ministerstvo obrany, vraj kompetentní podáva informácie sú oni. Na ministerstve trvali na tom, aby sme im otázky odoslali písomne, ale namiesto odpovedí sme dostali len odporučenie obráti sa opä na generálneho riaditeľa Drozda. Ten nám napokon povedal: „Pán prezident u nás lovil, ale len škodnú zver na spoločných poľovačkách, takže nebolo čo za neho plati. Čo konkrétne ulovil? To my takto nesledujeme. Vlani prišiel raz, ale nie na trofej. Predtým? Každý rok tak tri-štyrikrát. Nó, hej, aj vlani poľoval asi tri-štyrikrát,“ krútil generálny riaditeľ v snahe prezradi čo najmenej. Keď sme sa pýtali, ktorí z ďalších politikov si chodia zapoľova do vojenských lesov, celkom stratil pamä: „Na reprezentačné poľovačky voláme obchodných partnerov a tak. Ktorých politikov konkrétne, to si ja nepamätám. Ale prečo vás to zaujíma, veď oni nám len urobia dobre. Zver ulovia a mäso nám zostane. My sme radi, že pomôžu. Aj vy by ste chceli pomôc a zapoľova si? Ale, pani redaktorka! Samozrejme, že na poľovačku nemôže prís celé Slovensko.“

Podľa dôveryhodných zdrojov býva Gašparovič vo vojenskom revíri Leš varený-pečený. Hlava štátu tu má na čarovnej čistinke vyčlenený nádherný, takmer sa žiada poveda luxusný zrub s priestrannou terasou. Inými slovami povedané - prezident tu má výsostné postavenie, čo by zase nebolo až také nepochopiteľné, keby sa to všetci nesnažili zakrýva ako poriadnu špinavos. *

(¼UDMILA LACKOVÁ, Plus 7 dní, 21.2.2007)