Zásoba uhlíka v slovenských lesoch sa neustále zvyšuje: Jeho objem na hektár je u nás vyšší ako priemerné hodnoty vo všetkých európskych regiónoch

„Otázku, ako zabezpečiť čo najvyššiu sekvestráciu uhlíka v lesných ekosystémoch, treba riešiť veľmi citlivo a s ohľadom na viacero dôležitých skutočností. Aj v pralesoch a neobhospodarovaných lesoch dochádza po vetrových polomoch, požiaroch či silnom napadnutí hmyzom k radikálnej zmene štruktúry zásob uhlíka v jednotlivých zložkách lesa a následne aj k zníženiu jeho zásoby a záchytu (príkladom sú rozsiahle plochy odumretého lesa v chránených územiach). V obidvoch prípadoch, pri aktívnom aj pasívnom (bezzásahovom) manažmente, je rozhodujúce to, akým spôsobom sa drevo využije.

Pri vyťažení lesného porastu a vhodnom využití dreva môže zostať uhlík v HWP (Harvested Wood Products – výrobky z vyťaženého dreva) akumulovaný dlhšie, než keby bolo drevo ponechané v lese na postupný rozklad. Navyše sa uspokojí spoločenský dopyt po dôležitej surovine. Naopak, pri využití dreva na energetické účely a HWP s krátkou životnosťou sa uhlík z nich uvoľní do ovzdušia rýchlejšie než pri prirodzenom rozklade odumretého dreva. V spoločnosti je však veľký dopyt aj po výrobkoch s krátkodobou spotrebou, ako je papier (najmä hygienické potreby), ale aj palivové drevo (najmä v krízových časoch pre fosílne palivá).

Preto je síce dôležité uprednostňovať zachovanie uhlíka v HWP alebo biomase na čo najdlhšiu dobu, ale rovnako treba akceptovať aj rozmanitý spoločenský dopyt. V obidvoch prípadoch, aktívneho či pasívneho manažmentu, odumretie stromu znamená ukončenie jeho prírastku, a teda aj ďalšieho viazania uhlíka. V následných porastoch sa uhlík znova postupne akumuluje bez ohľadu na to, či vznikli po prirodzenej, kombinovanej alebo umelej obnove,“ konštatuje ZELENÁ SPRÁVA 2022.